„Bruno Schulz. Geniální architekt jedinečného jazykového bytí,
jehož tajemství velkého kouzla spočívá v jeho plodnosti, v jeho
bohatství, téměř až zahnívajícím přílišnou šťávou slov. Bruno,
který dokázal všechno říct deseti různými způsoby, přičemž všechny
byly přesné jako střelka kompasu. Don Juan bavící se jazykem s
nespoutanou, skoro nemravnou vášní, nejodvážnější cestovatel po
místopisu jazyka…,“ vystihl izraelský spisovatel David Grossman
autora Skořicových krámů, které se vylouply právě ze Schulzovy
korespondence, jejíž zachovaný zlomek tvoří tuto Knihu dopisů. V ní
jsou jako střípky rozbitého zrcadla rozeseta zárodečná místa
známých schulzovských ornamentálních metafor a neopakovatelně
šťavnatých obrazů. Z polštiny Knihu dopisů přeložila Hanele Palková
a doprovází ji bohatý poznámkový aparát a zasvěcená studie editora,
ale i básníka Jerzyho Ficowského. Bruno Schulz (1892—1942) Významný
polský prozaik a malíř židovského původu, jeden z nejvýraznějších a
nejosobitějších tvůrců polské literatury 20. století. Život a dílo
tohoto „plachého samotáře“ jsou nerozlučně spjaty s jeho rodnou
Drohobyčí, malým městečkem nacházejícím se na území dnešní západní
Ukrajiny, kde vyučoval kreslení na drohobyčské střední škole. Za
života vydal knihy povídek Skořicové krámy (1934) a Sanatorium na
věčnosti (1937). Bohumil Hrabal poznamenal o Schulzově tvorbě
následující: „Chtěl bych bydlet v Drohobyči. Od té doby, co jsem
přečetl Skořicové krámy, jsem se tam odstěhoval a bydlím tam
dodnes, i když jsem tam nikdy nebyl.“ Bruno Schulz byl zastřelen
roku 1942.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...