Kniha Jána Čomaja o Matúšovi Kučerovi sprítomňuje tvorbu dvoch
naoko profesne odlišných majstrov vo svojom odbore, ale vnútorným
zaujatím skutočnosťami o dejstvovaní i zápasoch o seba i so sebou
ako rodných bratov. Nemuseli sa hľadať. Patria k sebe nielen
generačne. Matúš Kučera nie je však len historik, profesor a tvorca
literatúry faktu, aj pre deti, lež i (načas) politik, diplomat a
múzejník. J. Čomaj predstavuje M. Kučeru citlivým pátraním, čo
podnecovalo jeho vývin a záujmy, vďaka osobnému poznaniu,
prostredníctvom dlhých spoločných rozhovorov i štúdiom historických
prác (aj s využitím ich citácie). Kučerov zástoj v slovenskej
historickej vede vyjadruje už názvom knihy, čím odkazuje na starší
čas, ktorý spracúva i krajové súvislosti rodiska i rodnej krajiny.
Sleduje svojho hrdinu, ale nezameriava sa len na biobibliografické
skutočnosti jeho personálneho vývinu, ale sa snaží objasniť „jedným
dychom“ viacero rovín. Rovnako sa vrství aj plastický spôsob
„vyprávania“, keď sa život i dielo predstavuje ako príbeh a
stvárňuje esejisticko-dokumentačnými postupmi, spájajúcimi
obraznosť s vecným argumentovaním. To zároveň odráža aj skúsenosť a
nadanie autora životopisu, tvoriaceho knihu na základe osobných
rozhovorov a poznania diela svojho hrdinu. Predstavuje ho aj vhodne
vybranými ukážkami. Ján Čomaj tak vytvoril osobitú knihu, ktorá na
princípe synergie integruje celú množinu časopriestorových,
osobnostných i spoločenských zreteľov vo výnimočnom podaní
životopisného príbehu vedca i vedy – ako sa vedec tvaroval a
zároveň ako sa vynárali naše dejiny.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...