Dmitrij Sergejevič Merežkovskij (1865-1941) oprávnene patrí k
uznávaným autorom myšlienkovo i esteticky podnetných historických
románov. Slovenský čitateľ mal možnosť oboznámiť sa s jeho
trilógiou Kristus a Antikrist, v ktorej priblížil dobu a osobnosti
Juliána Apostatu, Leonarda da Vinci a Petra Veľkého. Aj román o
dekabristoch napísal svižne, s citom, a to v neľahkej osobnej aj
dejinnej situácii po udalostiach spätých s Októbrovou revolúciou v
Rusku r. 1917 krátko pred odchodom do emigrácie. Chronologicky
posledná z veľkých Merežkovského rýdzo beletristických próz
odzrkadľuje medziiným skepsu voči revolučným hnutiam a revolúciám
všeobecne, ktorá logicky vyplýva z Merežkovského filozofie dejín.
Práve výrazná prítomnosť tohto názoru v texte spôsobila, že sa
nedostal k slovenským čitateľom v ére reálneho socializmu. Pospolu
s historickou líniou venuje pozornosť osobnému životu ústrednej
postavy. Štrnásty december je román o láske nielen k vlasti, ale i
k žene. Dejinné sa naliehavo prelína s intímnym: priam ako v
dielach nášho národného obrodenia. Obe témy autor sprítomňuje
podmanivo, zdanlivo jednoducho, presvedčivo, bez falše prílišného
pátosu, jazykom ozajstného básnika prózy. Väčšina znalcov oprávnene
pokladá toto dielo za najdynamickejší a kompozične najdokonalejší
Merežkovského román. Autorovi sa v ňom podarilo ústrojne skĺbiť
estetický aspekt textu s filozofickým. I dnešného moderného
čitateľa zaujme spisovateľova minuciózna práca s historickými
faktami. Súčasťou prózy je napríklad fiktívny denník jednej z
postáv doslova ,,vyskladá“ z citátov a dobových alúzií.
Merežkovskij bol poeta doctus a filozof, človek priam s
encyklopedickými vedomosťami, no predovšetkým tvorivá osobnosť par
excellence, čo dokazuje aj s knihou, ktorou vzdal neheroicky
dojímavý hold dnes temer u nás už zabudnutým tragikomickým hrdinom
predvčerajška, ,,donkichotom ruských dejín“, dekabristom. Dielo
možeme pokladať aj za dôstojnú rozlúčku D.S.Merežkovského s rodným,
milovaným Ruskom.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...