Bohatí vs. chudobní. Nebezpečenstvo súčasnej doby!
Rozsiahle dielo francúzskeho profesora ekonómie kritizuje
prehlbujúcu sa majetkovú nerovnosť vo svete a vidí v nej jedno z
najväčších nebezpečenstiev súčasného systému. Autor, ktorý sa
venoval zhromažďovaniu údajov a ich vyhodnocovaniu pätnásť rokov,
upozorňuje, že majetková nerovnosť je rovnaká ako pred sto rokmi a
rastie spôsobom, ktorý ohrozuje demokraciu aj ekonomiku. Aká
dynamika poháňa akumuláciu a distribúciu kapitálu? Otázky týkajúce
sa dlhodobého vývoja nerovnosti, koncentrácie majetku a vyhliadok
na hospodársky rast ležia v samom srdci politickej ekonómie.
Uspokojujúce odpovede sa však hľadajú ťažko a často sa opierajú
skôr o teoretické špekulácie než o fakty. V knihe Kapitál v 21.
storočíThomas Piketty analyzuje mimoriadne rozsiahly
súbor historických a porovnávacích údajov zahŕňajúcich tri storočia
a dvadsiatku štátov a snaží sa odhaliť kľúčové ekonomické a
sociálne vzorce. Jeho zistenia sú také zásadné, že pravdepodobne
ovplyvnia všetky budúce úvahy o bohatstve a nerovnosti. Piketty
dokazuje, že hospodársky rast a šírenie vzdelanosti v modernej ére
nám umožnili vyhnúť sa spoločenskej nerovnosti v apokalyptickom
meradle predpovedanom Karlom Marxom. Nepozmenili sme však základnú
štruktúru kapitalizmu a nerovnosti do takej miery, ako sme
predpokladali v optimistických desaťročiach po druhej svetovej
vojne. Dnes hrozí, že základná hnacia sila nerovnosti – teda
smerovanie k tomu, aby výnosová miera kapitálu prekračovala mieru
rastu ekonomiky – povedie k extrémnej koncentrácii kapitálu a
rozvratu demokratických hodnôt, na ktorých stojí dnešná spoločnosť.
Ekonomické trendy však nie sú Božia vôľa. Piketty tvrdí, že vďaka
politickým zásahom sa už v minulosti podarilo potlačiť nebezpečné
nerovnosti a môže k tomu dôjsť znova. Kapitál v 21.
storočí je pozoruhodné a originálne vedecké dielo, ktoré môže
zmeniť náš pohľad na dejiny ekonomiky a konfrontuje nás s
neveselými vyhliadkami dnešnej spoločnosti.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...