Keď pápež Lev XIII. v roku 1880 otvoril vatikánske archívy na
historický výskum, vyhlásil, že Svätá stolica sa nebojí pravdy o
svojich dejinách, neobáva sa, že otvorením svojich archívov ponúkne
zbrane svojim nepriateľom, ale naopak, je presvedčená, že poctivý
výskum historických prameňov zadosťučiní spravodlivosti a vyvráti
falošné obvinenia. Obávať sa bolo treba podľa Leva XIII. iba toho,
že historická veda prestane nezaujato skúmať pramene a stane sa
slúžkou politickej moci a nástrojom ideologicky motivovaných
machinácií, a tak sa spreneverí svojmu najvlastnejšiemu poslaniu
hľadať pravdu a namiesto poznania o dejinách začne šíriť smrteľný
jed. Tieto slová nestratili nič zo svojej univerzálnej platnosti a
aktuálnosti ani po temer stoštyridsiatich rokoch, ktoré odvtedy
uplynuli. Túžba slobodne, nezaujato a s vernosťou vedeckej metóde
sa priblížiť k pravde o slovenských dejinách motivovala aj
organizátorov vedeckého seminára Mons. ThDr. JozefTiso, kňaz a
prezident, venovaného jednej z kľúčových osobností nielen
slovenských dejín 20. storočia, ale v istom zmysle aj jednej z
kľúčových osobností historického povedomia slovenského národa
vôbec. V týchto intenciách pripravili svoje state aj autori tohto
zborníka, v ktorom sa publikujú zásadným spôsobom - zväčša
niekoľkonásobne - rozšírené a o text profesora Milana S. Duricu
doplnené príspevky z nitrianskeho seminára.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...