Ísť vlastnou cestou

Rozhovor so saleziánom Pavlom Dzivým Ponorme sa do radostného príbehu, ktorý sa pred nami otvára. Ďakujem za dar dôvery, ktorý som mohol požívať na spoločnej ceste za povolaním po boku môjho spolubrata saleziána kňaza Paľa „Dzivouša“. Skutočnú krásu často uvidíme až neskôr. Pripomína mi to naše putovanie „novicov“ o hlade a smäde cez Suchý vrch do Vrátnej, v hmle a daždi. Až po rokoch som uvidel celú krásu týchto hôr. Je tu príbeh veľkého srdca na dlani, Paľov príbeh. Hľadím na život, ktorým vedie Pán svojich miláčikov. Pripraví cestu, na ktorej strácame veľa, aby bolo miesto pre nové veci z Božej ruky. „Neboj sa, postarám sa o všetko, otvor oči a pozeraj, ako ťa budem viesť… Postarám sa o teba i o tvojich bratov a sestry. Áno, pôjdem až za hranicu tvojich možností, ale to je dar svätosti, ktorým si ťa pripravujem pre seba.“ Opravujete strechu kostola, varíte v poľnej kuchyni, skúmate jaskyňu Dračia diera, upratujete odpad po geologickom prieskume na lúke pre stanový tábor, unavení pri ohni spievate známe trampské piesne. Za svitu mesiaca a hviezd ďakujete v modlitbe za dielo, ktoré Duch koná v srdciach chalanov v tejto divočine. Neuveriteľný dar – hľadíme na zázraky ako na dlani…