Román Hypofýza v exilu je zajímavý jak obsahem, tak formou. Ve
vyprávění hlavní hrdinky Mii se prolínají tři vzájemně provázaná
témata – šokující prožitek války v Jugoslávii, uprchlická zkušenost
a komplikované snahy o početí dítěte. Českému čtenáři nabízí Sofija
Kordić důvěrně známé prostředí Prahy 90. let s jeho klubovou
scénou, nadšením z dříve nedostupných kulturních zážitků (jako byl
třeba koncert Pink Floyd na Strahově v r. 1994), ale i projevy
nesnášenlivosti a xenofobie, ať už jde o silácké projevy skinheadů,
nebo pohled svrchu na „Jugoše“. Formálně i obsahově pak románu
dodávají na zajímavosti dopisy Miiných kamarádek z Anglie, Izraele
a Bělehradu, jež plní hned několik funkcí – jednak
zprostředkovávají širší pohled na situaci v Jugoslávii i její
vnímání ve zbytku světa, jednak si díky nim čtenář snáze dokáže
představit, jaké to je, když se člověku rozpadne svět i se všemi
mezilidskými vazbami. Reakce na takové vykořenění jsou různé, v
Miině případě mysl, neschopná se vyrovnat s realitou války, ovlivní
tělo – hypofýza přestane produkovat ty správné hormony, a brání tak
početí, protože jak seslat dítě do světa, který přestal dávat
smysl? V další dějové linii tak sledujeme Miinu anabázi po
klinikách asistované reprodukce, vzepětí naděje i následná
zklamání. Hypofýza v exilu nejen zprostředkovává, ale i vzbuzuje
silné emoce a nutí čtenáře k přemýšlení a přehodnocování zažitých
představ.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...