Autor Nikolaj Savický ve své knize Francouzské moderní umění a
česká politika v letech 1900 - 1939 detailně, i v politických
souvislostech popisuje osudy proslulých uměleckých děl české sbírky
moderního francouzského umění. Ukazuje se, že vytvoření této sbírky
bylo výsledkem šťastné souhry historických a politických okolností:
Na počátku bylo od konce 19. století intenzivní budování kulturních
a politických vazeb k Francii, v němž česká a především pražská
politická reprezentace hledala protiváhu skutečnosti, že v rámci
Rakouska-Uherska nemohla rozvíjet samostatnou zahraniční politiku.
Dlouhodobě rozvíjené a mimořádně intenzivní kontakty pražské a
pařížské literární a výtvarné sféry na počátku 20. století výrazně
ovlivnily celou českou kulturu. Po vzniku Československé republiky
hrála pak významnou roli profrancouzská politická orientace mladého
státu. A k příznivému politickému a společenskému klimatu se
tenkrát shodou okolností přidalo i působení vynikajících osobností
veřejného kulturního a politického života: Vincence Kramáře, Zdeňka
Wirtha, bratří Karla a Josefa Čapkových, diplomata Štefana Osuského
a dalších. Jak a proč se do českých veřejných uměleckých sbírek už
od roku 1902 dostávala slavná díla francouzského moderního umění?
Co vedlo československou vládu v roce 1923 k tomu, že uvolnila
značnou částku na nákup vynikající kolekce francouzského malířství
a sochařství? Za jakých okolností získala Moderní galerie v Praze v
roce 1937 legendární Gauguinův obraz Bonjour, Monsieur Gauguin? –
Návštěvníci Národní galerie dnes obdivují díla Gustava Courbeta,
Augusta Renoira, Paula Gauguina, Paula Cézanna, Henriho Rousseaua
či Pabla Picassa, ale původ této výjimečné sbírky jim často zůstává
utajen. Nejen obrazy, sochy či stavby, ale také umělecké sbírky
mají své osudy. Kniha Nikolaje Savického je příkladem, jak lze
takové téma zpracovat nejen zasvěceně, ale zároveň i velmi čtivě.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...