Filozofia v ošetrovateľstve
Filozofia a ošetrovateľstvo. Dve do značnej miery odlišné disciplíny. Jedna zameraná na reflektovanie sveta v jeho základoch, druhá praktická disciplína realizovaná v starostlivosti o druhého človeka. Čo ich spája? Prečo sa hovorí o filozofii v ošetrovateľstve alebo filozofii ošetrovateľstva? Na tieto otázky môže čitateľ nájsť odpoveď v tejto vysokoškolskej učebnici, ktorá sumarizuje filozofické témy, ktoré majú význam pre ošetrovateľstvo ako vedu, ale aj ako profesiu. Snaží sa o ich ucelený, systematický výklad, ale zároveň sa snaží poukázať aj na problematické miesta s cieľom zlepšiť orientáciu v tejto oblasti. Hlavné tematické okruhy sme zvolili tak, aby odrážali celkovú šírku problematiky. Pri spracovaní vysokoškolskej učebnice autor zúročil dlhodobú skúsenosť s výukou problematiky filozofie v kontexte ošetrovateľstva na vysokých školách na Slovensku (JLF UK v Martine) a v Českej republike (UP v Olomouci a OU v Ostrave).
V prvej kapitole učebnice je spracovaná problematika filozofického myslenia, vzťahu filozofie a ošetrovateľstva a kritického myslenia. Táto téma by mala prispieť k prehĺbeniu kritického uvažovania a jeho aplikácie do vedecko-výskumnej činnosti, ale aj do ošetrovateľskej praxe v kontexte klinického uvažovania a robenia rozhodnutí. Ďalšia téma sa venuje problematike človeka, ktorého špecifické – celostné – chápanie je fundamentálnym východiskom ošetrovateľstva a odzrkadľuje sa v jednotlivých ošetrovateľských modeloch. Cieľom je poukázať na tendenciu prekonať biomedicínsky model, ktorý akcentuje len biologickú stránku človeka. V náväznosti na ňu nasleduje výklad problematiky ľudskej spirituality a fenoménov ako je jazyk a komunikácia. Všetky spomínané témy majú výrazný vplyv na ošetrovateľské teórie a prax. Ďalšia časť vysokoškolskej učebnice sa venuje základom logiky a argumentácie ako nevyhnutnému východisku vedeckého a kritického myslenia a praktického uvažovania. Posledné dve kapitoly sú venované filozofickým smerom empirizmus, racionalizmus, transcendentálna teória poznania, pozitivizmus, fenomenológia, hermeneutika a existencializmus, v rámci ktorých sa ozrejmuje ich epistemologický význam pre kvalitatívny a kvantitatívny výskum v ošetrovateľstve, ale aj ich význam pre chápanie človeka v ošetrovateľských teóriách a modeloch.
Učebnica je určená študentom prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie a je koncipovaná ako základný učebný text, ktorý poskytuje aj námety na semináre a cvičenia.
