Předkládané studie se věnují problematice přístupů k otázce
autonomie byzantské filosofie, konkrétněji metodologickým potížím s
uchopením tohoto rozlehlého tématu. Studie jsou určeny v prvé řadě
posluchačům Filozofické fakulty Západočeské univerzity v Plzni. S
přihlédnutím k této skutečnosti si studie pojednávající o byzantské
filosofii zdaleka nenárokují právo na úplnost v současnosti notně
rozlehlé badatelské oblasti. Se zřetelem k obtížnosti tématu je
nanejvýš nutné pečlivě sledovat linii výkladu obou studií. Poznámky
pod čarou obsahují z důvodu omezeného prostoru zkrácené formy
odkazů nejdůležitější relevantní primární a sekundární literatury.
Více najde čtenář v seznamu literatury. Tento dle mého úsporný a
přehledný postup odkazů jsem volil vzhledem ke snaze o co nejmenší
zátěž samotného textu přílišným poznámkovým aparátem a rozborem
současných diskusí k dané problematice. Vzhledem k hutnosti textu
prezentovaného na omezeném prostoru by bylo hned úvodem vhodné
předeslat, že obě studie předpokládají základní znalosti z reálií
byzantských dějin. Jinými slovy znalost historicko-kulturního
kontextu ve smyslu dobového adekvátního ukotvení je pro čtenáře
předkládaného textu bezesporu výhodou. Otázkám historiografické
povahy a speciálně dějinně kulturnímu kontextu a specifikám
byzantského civilizačního prostoru se tedy věnuji jenom v
nejzávažnějších momentech, tj. tam, kde je to vskutku nezbytné v
relaci k reflektované problematice. V tomto směru klade monografie
na čtenáře jisté nároky "předporozumění" výkladu dané problematiky.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...