Expresionizmus v slovenskej literatúre medzivojnového obdobia je
kapitolou, ktorá dlhodobo čaká na svoje adekvátne prečítanie a
zhodnotenie. Staršie i novšie pokusy o uchopenie tohto fenoménu
nepriniesli také výsledky, ktoré by dali jednoznačnú a komplexnú
odpoveď na prítomnosť, povahu a podobu expresionizmu v kontexte
našej literatúry. Antológia, ktorú edične pripravila Dagmar
Kročanová, ide na to z opačnej strany: vracia sa späť k literárnym
textom, ktoré, koniec koncov, musia byť na začiatku akéhokoľvek
výskumu v tejto oblasti. Predkladaná antológia teda neponúka závery
a rozhrešenia, ale naopak, uvádza nás do širokého korpusu textov,
ktoré zastrešuje pojmom expresionizmu. Textová časť antológie je
rozčlenená na deväť tematických celkov, ktoré svojím výberom a
špecifikáciou dobre reprezentujú problémové a hodnotové okruhy
expresionizmu. Texty v jednotlivých blokoch sú radené
chronologicky, vďaka čomu vidieť akými modifikáciami a vývinom
prechádzali témy aj ich spracovanie a výraz od dvadsiatych cez
tridsiate až k štyridsiatym rokom 20. storočia. Editorka tak
vytvára akýsi model expresionistického „tridsaťročia“ (1918 – 1939
– 1945), v ktorom, na rozdiel od nemeckého literárneho
expresionizmu, nie je dominantou poézia (tá je vyslovene okrajová),
ale próza a dráma. S ohľadom na heterogénnu a extrémne
diferencovanú podobu dobovej literatúry predstavuje expresionizmus
jednu z viacerých tendencií, ktoré v rôznej intenzite, v rôznom
pomere a rôznym spôsobom prispeli k inovácii, dynamizácii a
modernizácii slovenskej literatúry po roku 1918.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...