Drobné práce Květoslava Minaříka, shrnuté do dvou svazků DRAHOKAMŮ,
vyplynuly z dotazů zájemců o duchovní život a duchovní nauky a z
rozhovorů s nimi. Jsou stejně různorodé jako podněty, které k nim
vedly. Čtenář v nich může najít odpověď na některé vlastní
problémy, které jsou v ostatních knihách tohoto autora řešeny jen
globálně. Společnou hlavní myšlenkou prací seskupených v prvém
svazku DRAHOKAMY 1 je metodicko-didaktická problematika související
s duchovním vývojem, především sdělení týkající se správného řešení
rozličných složitých životních situací ve společnosti, zaměstnání i
soukromí. Zároveň je zde zdůvodněn význam těchto pravidel na cestě
k dokonalosti v různých jejích etapách od vstupu na cestu až k
jejímu cíli. Z úvodní charakteristiky: Moderní člověk se
řídí v životě morálními zásadami a směrnicemi okolní společnosti,
aniž mnohdy zkoumá, jsou-li správné nebo nesprávné. To také
usměrňuje jeho orientaci při řešení životních situací a krizí a
často ho uvádí do rozpaků jak vlastně řešit tyto životní
naléhavosti z hlediska správné morálky a pod zorným úhlem vyhlídky
dalšího života po tomto životě. Pokud má zájem správně usměrnit
svůj život, pak mu může pomoci jednoduchá volně citovaná směrnice
autora tohoto spisku: přes vyšší psychologické aspekty citové
oblasti mysli, rozumu a náplně vědomí (např. rozvíjení kladných
pocitů, vnitřní harmonie a spokojenosti) spěje člověk vzhůru do
vyšších oblastí s lepšími životními podmínkami, kdežto přes nižší
jejich aspekty (podléhání nenávisti, pudovosti, zlosti) jde dolů do
nižších, podlidských oblastí s horšími podmínkami.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...