Robert Louis Stevenson, autor známych diel Ostrov pokladov či
Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda, bol väčšinu svojho
života vášnivým cestovateľom. Ani jeho podlomené zdravie ho nemohlo
odradiť od tejto záľuby, naopak ho prinútilo zmeniť prostredie a
navštíviť miesta ako Francúzska Riviéra alebo Tichý oceán, keď
dúfal, že sa vylieči z tuberkulózy. Na lodi precestoval celú Európu
a nespočetné množstvo ostrovov, pričom jeho výpravy neraz trvali aj
niekoľko mesiacov. Príhody a zápisky z ciest mu boli inšpiráciou
pri tvorbe diel ako Putovanie s oslom do hôr (1879) a Do Južných
morí (1896). Stevenson a jeho rodina si v San Francisku v roku 1888
prenajali loď – škuner Casco a vydali sa na výpravu Tichým oceánom.
Zdravý morský vzduch bol odporúčaný na zlepšenie zdravotného stavu
a zároveň to bola jedinečná príležitosť precestovať túto časť
sveta. Stevenson strávil určitý čas na ostrovoch Hawai, kde sa
spriatelil s tamojším kráľom, aby následne vyrazil smerom na
ostrovy Tahiti, Nový Zéland a súostrovie Samoa. Oboplával Austráliu
navštívil aj tak vzdialené ostrovy, akými sú Kiribati alebo
Apemama. Počas svojej cesty pokračoval vo svojej tvorbe a pracoval
na svojom diele s názvom Diabol vo fľaši (1891), ktoré bolo jedným
z najúspešnejších príbehov z prostredia kaštieľa na ostrovoch
Hawai, kolónie lepry na ostrove Molokai a ďalších miest ktoré na
svojej ceste navštívil. V knihe Do Južných morí autor opísal svoje
zážitky z plavby po Tichom oceáne, stretnutia s miestnymi
obyvateľmi, tradície a zvyky, s ktorými prišiel do kontaktu a
príbehy, ktoré si vypočul. Toto prostredie mu učarovalo natoľko, že
sa tu rozhodol stráviť zvyšok svôjho života a usadil sa vo vile na
ostrove Samoa. Stal sa tak verejne známou osobnosťou a získal si
dôveru miestnych autorít. Svoje posledné chvíle strávil na tomto
ostrove a pochovaný bol v roku 1894 v oblasti Mount Vaea, kde sa
nachádza aj jeho pomník. Na dielo Do Južných morí nadväzuje ďalšie
s názvom Plavba na parníku Janet Nichol Južnými moriami ( 1914 ).
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...