Po komunistickom prevrate v roku 1948 emigrovali na Západ tisícky
demokraticky orientovaných Slovákov vytvárajúcich spolu s Čechmi v
poradí už tretí – tentoraz protikomunistický – československý
zahraničný odboj. Zo slovenskej strany ho v 70. a 80. rokoch 20.
storočia viedol niekdajší politik Demokratickej strany Martin
Kvetko. Po auguste 1968 utiekli z dôvodu okupácie Československa
vojskami Varšavskej zmluvy ďalšie desaťtisíce Čechov a Slovákov,
často už aj reformných komunistov. Na Západe vytvorili nové
štruktúry odporu voči domácej konzervatívnej prosovietskej
komunistickej totalite. Významné miesto v nich zastával historik
Vilém Prečan, ktorý organizoval distribúciu informačných materiálov
medzi domácim disentom a československým exilom, resp.
demokratickými médiami na Západe. Stal sa známy najmä ako exilový
„dvorný archivár“ aktivít Charty 77, resp. disidentských iniciatív
z Československa. Prečanove neutíchajúce aktivity na poli
historiografie, upozorňujúce demokratický Západ na represie
komunistického režimu voči kriticky uvažujúcim historikom v
Československu, prirodzene upútali pozornosť Martina Kvetka. Témami
korešpondencie Prečana a Kvetka boli spočiatku osud proskribovaného
historika odboja Jozefa Jablonického a viaceré otázky slovenských
dejín 20. storočia. Tie Kvetko vnímal ako ich priamy účastník a
aktívny tvorca (odbojový činiteľ, povojnový povereník), zatiaľ čo
Prečan patril medzi najvýznamnejších spracovateľov týchto tém (jeho
dva zväzky dokumentov o Slovenskom národnom povstaní sú dodnes
neprekonané). Listová komunikácia exulantov taktiež poodhaľuje
zákulisie mnohých aspektov života protikomunistickej emigrácie i
domáceho disentu. Dotýka sa nielen komplikovaných osobných vzťahov
v exile či problematiky slovensko-českého súžitia, ale aj tém
kontroverznej nemeckej či maďarskej otázky, o ktorých sa viedli
ostré polemiky. Publikácia ponúka aj nahliadnutie do „kuchyne“
príprav exilových vydaní diel najvýznamnejších disidentov zo
Slovenska – Milana Šimečku, Miroslava Kusého, Hany Ponickej a najmä
Jablonického samizdatových štúdií.
Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme sú súborom príbehov,
ktoré pokrývajú celé časové pásmo od prehistorických Starých časov
Stredozeme, detailne opisovaných v Silmarillione, až po Vojnu o
Prsteň, ktorou vrcholí trilógia Pán prsteňov. Netvoria ucelený
dejový prúd, ale ponúkajú čitateľovi ojedinelú možnosť zoznámiť sa
s neskoršími či podrobnejšími verziami príbehov, s ktorými sa už
stretol v predchádzajúcich knihách, nahliadnuť do procesu
Tolkienovej tvorby a znalosť už známych dejov obohatiť o doposiaľ
nepublikované úryvky a zlomky rozprávania. Obsiahly zväzok z
autorovej pozostalosti usporiadal a komentárom a poznámkami doplnil
Tolkienov syn Christopher, ktorý je aj autorom bohatého
informatívneho registra. Z tvorby J.R.R. Tolkiena postupne vyšlo
viacero titulov, ktoré sú samostatné a nie je nutné čítať ich po
poradí, okrem titulu Hobit, na ktorý nadväzuje trilógia Pán
prsteňov: 1. The Hobbit (originál vyšiel v roku 1937; v slovenčine
Hobit) 2. The Lord of the Rings (originál vyšiel v roku 1954 – 55;
v slovenčine Pán prsteňov) 3.The Silmarillion (originál vyšiel z
pozostalosti v roku 1977; v slovenčine Silmarillion) 4. The History
of Middle-earth (doslova „História Stredozeme“) alebo Unfinished
Tales (doslova Nedokončené príbehy) ( originál vyšiel z
pozostalosti) 5. The Children Of Húrin (originál vyšiel z
pozostalosti v roku 2007; v slovenčine Húrinove deti)
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...