Diablov denník

Diablov denník je výnimočným pohľadom na druhú svetovú vojnu doplnený o strhujúci detektívny príbeh. Autori knihy nielenže pátrajú po zmiznutom súkromnom denníku Hitlerovho „hlavného ideológa“ Alfreda Rosenberga, ale vďaka objavu týchto dlhé roky nezvestných zápisov ponúkajú aj nový pohľad na obdobie nástupu nacistov k moci a na genézu holokaustu. Alfred Rosenberg patril od samého začiatku do najužšieho okruhu Hitlerových spolupracovníkov. Meno si získal jedovatými teóriami o Židoch, ktoré šíril po celom Nemecku. Už v ranom období Tretej ríše sa jeho dielo Mýtus 20. storočia stalo najpredávanejšou knihou v krajine a bolo „skúšobným kameňom“ nacistického myslenia. Päťsto strán Rosenbergovho denníka, ktorý ponúka otrasný pohľad do myslenia tohto „intelektuálneho veľkňaza ,nadradenej rasy‘“, našli Spojenci po vojne v istom bavorskom zámku. Počas norimberského procesu s vojnovými zločincami denník poslúžil prokurátorom pri príprave Rosenbergovej obžaloby, ale po jeho odsúdení a poprave záhadne zmizol. Robert K. Wittman – jeden z najpredávanejších autorov New York Times a bývalý agent FBI, ktorý sa špecializoval na pátranie po zmiznutých umeleckých dielach nevyčísliteľnej historickej hodnoty – sa o zmiznutom denníku dozvedel v roku 2001. Kontaktoval ho hlavný archivár Múzea holokaustu vo Washingtone s tým, že niekto sa snaží predať denník za viac ako milión dolárov. Tento telefonát odštartoval desaťročie komplikovaného pátrania plného zvratov, v ktorom zohrali úlohu dve osemdesiatročné sekretárky, excentrický profesor aj oportunistický šéf smetiarskej firmy. Všetci, ktorí prišli s denníkom do kontaktu – od norimberského žalobcu, ktorého život pripomínal križiacku výpravu proti nacizmu a ktorý denník prepašoval von z Nemecka, až po muža, ktorý ho nakoniec odovzdal agentovi Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť USA –, mali dôvod skrývať pravdu. Zápisy v Diablovom denníku, kde Rosenberg opísal svoju úlohu pri krádeži umeleckých diel nevyčísliteľnej ceny aj zverstvá, čo nacisti páchali počas okupácie Sovietskeho zväzu, zachytil svoje rozhovory s Hitlerom aj svoje nekonečné súperenie s Göringom, Goebbelsom a Himmlerom, poskytujú mimoriadne široký a intímny pohľad do najvnútornejšieho mechanizmu fungovania nacistického režimu a do psychiky muža, ktorého radikálne vízie splodili „konečné riešenie“ židovskej otázky.