Do trochu ospalého zastrčeného mestečka sa vracia z cudziny skupina
mladých mužov. Piotr Verchovenskij, navonok bezstarostný nihilista,
je v skutočnosti nemilosrdný intrigán, ktorý vyvolá v meste
nepokoje a svojich druhov zmanipuluje k tým najohavnejším činom.
Hoci sám túži po zásadných spoločenských zmenách, za vodcu skupiny
pasuje rozhľadeného krásavca Nikolaja Stavrogina, ktorý jediný
odoláva jeho úkladom. Stavrogin je pre malé provinčné mestečko
tajomstvom. Mnohé sa mu odpúšťa pre jeho príťažlivý vzhľad a ženské
osadenstvo ho vníma ako síce vrtošivého a búrlivého mladíka, no
jednako dobrú partiu. Pravda o ňom je však omnoho temnejšia a
čitateľ sa ju dozvedá prvýkrát v slovenskom preklade z kapitoly U
Tichona, ktorá bola z pôvodného ruského vydania vynechaná.
Hrdinovia románu sú posadnutí rôznymi ideami, ich videnie je
sploštené, nekompromisné. Či ide o vízie dokonalého spoločenského
zriadenia, velikášske predstavy o Rusku, fanatickú vieru v Boha
alebo, naopak, úplné popretie Boha. V snahe presvedčiť okolie o
svojej pravde, jedinej a nemennej, neváhajú prekračovať hranice
ľudskosti. Diablom posadnutí je spoločenský a politický pamflet,
satira, kronika, v ktorej vládne chaos a šialenstvo. Je to rýdzi
Dostojevskij so všetkým, čo na ňom čitatelia milujú aj nenávidia.
Pre množstvo historických odkazov a formálnu štruktúru zároveň
patrí medzi najzložitejšie Dostojevského diela. Určitý návod k
pochopeniu však čitateľ nájde v doslove od popredného rusistu
Valerija Kupku.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...