Jána Kuciaka pozná vďaka jeho novinárskej práci veľká časť
Slovenska. O Martine Kušnírovej toho vieme výrazne menej. Teraz,
dva roky po vražde, máme šancu trochu ju spoznať – ako
archeologičku, aj ako človeka. „Archeologický zborník je zvykom
vydať pri úmrtí významného archeológa. Martina Kušnírová k nim
nepochybne patrí, aj keď pohla dejinami inak, ako je pre
archeológov obvyklé,“ hovorí Pavol Jelínek, ktorý spolu s ďalšími
archeológmi, vyučujúcimi aj spolužiakmi na pamiatku Martiny
zostavil zborník. Nazvali ho Čriepky. Stojí nad hŕbou kamenia a
odhodlane niečo zapisuje. Neskôr skrytá pod malým stanom v daždi a
obklopená bahnom ometá skalu malým štetcom. A potom do detailov na
milimetrový papier zakreslí skrinkový hrob z mladšej doby
bronzovej. „Na Martinu sa dalo vždy spoľahnúť,“ píše vo veľkom
spomienkovom texte na výskum s Martinou Kušnírovou archeológ
Vladimír Mitáš. Archeológovia spomínajú, ako dobre sa Martina
vyznala v symbolike zvierat v praveku. Možno aj preto, že bola
veľkou ochrankyňou zvierat. Tento motív sa opakuje v spomienkach
jej nadriadených aj kamarátov. Spomienky na Martinu sú miestami
veľmi osobné a bolestivé. Jelínek opisuje aj to, ako sa v roku 2014
zoznámili na exkurzii do Rumunska. „Pamätám si, že v nejakej
situácii povedala poznámku – vtipnú, trefnú, ale nie škodoradostnú.
Viacerí sme sa na ňu otočili a ona sklopila zrak a strašne sa
začervenala, keď sa na ňu upriamila toľká pozornosť.“ Zborník nemá
žiadneho veľkého sponzora, spojili sa pri ňom viacerí odborníci.
Aby mohla kniha vyjsť, začali sa na ňu ľudia zbierať cez
transparentný účet.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...