Ve druhé polovině 40. let 20. století, kdy Miloslav Ištvan začal
studovat kompozici na Janáčkově akademii múzických umění, se nálada
v Evropě stále nesla na vlně určitého poválečného optimismu.
Československo se vynořilo z destruktivního zmatku II. Světové
války v politickém chaosu, z něhož vzešli vítězně komunisté. Jejich
vize budování lepších zítřků a antifašistická rétorika nadchly
velkou část tehdejší společnosti. Ištvan byl v té době silně
inspirován folklorem své země, přičemž silný vliv na jeho tvůrčí
růst mělo také studium partitur a poslech prací Janáčka, Bartóka a
Prokofjeva. V průběhu 50. let se Ištvan ponořil pod povrch
mladického nadšení a začal experimentovat s vlastním hudebním
jazykem. Později, v 60. letech skladatel zformuloval tyto inovace
do jedinečného teoretického systému „Metoda montáže izolovaných
prvků v hudbě“, čímž prohloubil rozpor mezi vlastním stylem a
oficiálními požadavky „socialistického realismu“. Po sovětské
invazi do Československa v roce 1968 zažíval Miloslav Ištvan silnou
deziluzi, která se ještě prohloubila ve schizofrenním období
normalizace. Byla to paradoxně autorova částečná společenská
izolace, která mu umožnila udržet uměleckou a osobní integritu.
Neporušená integrita, kreativní mysl, instinkt jasného hudebního
projevu a talent pro dramatickou bezprostřednost…to jsou kvality,
které až do dnešních dnů rezonují v Ištvanově tvorbě a udržují tak
její potenciál a přitažlivost stále živou.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...