Byť slušný nestačí

Miro Kusý patril k tým vzácnym ľuďom, ktorí si nepotrebovali vylepšovať vlastnú minulosť. O svojej viere v komunistickú utópiu hovorí s rovnakou poctivosťou, ako keď priznáva svoje omyly po roku 1989, vraví oMiroslavovi Kusom Martin Šimečka, editor knihy Byť slušný nestačí. Rok po smrti Miroslava Kusého vychádza vknižnej edícii Denníka N kniha rozhovorov, ktoré sním urobila novinárka Ľuba Lesná. Včase ich stretnutí mal Miroslav Kusý 86 rokov aĽuba Lesná sním prešla opäť celý jeho turbulentný život detstvo vo vojnových časoch, vstup do komunistickej strany aj následné prehodnocovanie marxizmu, život vokupovanom Československu, podpis Charty 77 aj to, ako podpis ovplyvnil kariéru a rodinu, roky vdisente a spolužitie so Štátnou bezpečnosťou, Nežnú revolúciu aj pôsobenie na univerzite. Zomrel, keď sa naše rozhovory chýlili ku koncu. Niečo ostalo nedopovedané a niečo by možno ešte povedal inak. Som však presvedčená, že to podstatné sa nám vnašich rozhovoroch zachytiť podarilo, ato že život človeka je prikrátky na to, aby sa čo len na okamih podrobil lži aneprávosti. Ľuba Lesná Názov knihy Byť slušný nestačí vychádza ztextu, ktorý Miroslav Kusý napísal vroku 2018 pre Denník N aktorý je aktuálny najmä teraz, počas prebiehajúcej predvolebnej kampane, keď slovo slušný využívajú všetky strany politického spektra. Podľa Miroslava Kusého však nestačí byť slušný. Je potrebné byť aj angažovaný astarať sa oveci verejné. Angažovaný občan nie je anesmie byť protikladom slušného človeka. On je jeho nevyhnutným logickým pokračovaním vrozvinutej demokratickej spoločnosti. Tam, kde slušný človek končí, angažovaný občan začína. AMiroslav Kusý bol jeden ztých, ktorí sa starali aangažovali po celý svoj život. Táto kniha je návodom na život, v ktorom sa odvaha a česť zákonite menia časom na hlbokú múdrosť. Martin M. Šimečka Veľmi sa musím brániť nutkaniu dovysvetľovať jeho život inými úsekmi, zážitkami, inými citátmi a fotografiami. Ale to hádam inokedy. Toto je rozhovor 86-ročného Mira Kusého sĽubou Lesnou na poslednú chvíľu. Jolana Kusá Detstvo sme prežili všťastnej bubline. Zároveň sme však veľmi vnímali otca ako vzor pracovitosti, zásadovosti, spravodlivosti. Sklamať ho bolo vždy pocitom najväčšieho zlyhania. To nám zostáva dodnes. Alexandra Bražinová aDagmar Kusá