Keď známy britský evolučný biológ Richard Dawkins vydal v roku 2006
knihu The God Delusion, okamžite tým rozpútal živú diskusiu v
masmédiách aj na internete. Tento vedec už predtým napísal mnoho
diel o vzťahu filozofie a vedy, v ktorých okrem iného usvedčoval
vieru v B oha z iracionálnosti a poukazoval na jej negatívny vplyv
na spoločnosť. V tejto poslednej knihe sa však tejto téme venoval
naplno, aby zvýšil sebavedomie ateistu a podporil všetkých, ktorí
by chceli odvrhnúť náboženstvo, a ukázal im, že i bez neho sa dá
žiť plnohodnotný, mravný a šťastný život. Dawkinsova kniha sa dá v
zásade rozdeliť na tri časti. V prvej sa autor sústreďuje na tzv.
hypotézu Božej existencie, podľa ktorej „existuje akýsi nadčlovek,
nadprirodzená inteligencia, ktorá úmyselne vyprojektovala a
stvorila vesmír a všetko v ňom, vrátane nás“. Dawkins ukazuje, že
hypotéza o existencii takejto inteligentnej bytosti je vedeckou
hypotézou, ktorú je potrebné analyzovať ako každú inú, a že
existujú len chabé dôvody pre jej prijatie, zatiaľ čo dôvody na jej
odmietnutie sú obrovské. „Ilúziu dizajnu v živom svete oveľa
úspornejšie a neporovnateľne elegantnejšie a bez potreby nejakého
inteligentného konštruktéra vysvetľuje darvinovský prirodzený
výber.“ V druhej časti knihy sa autor snaží nájsť prirodzené
dôvody, prečo je náboženstvo všadeprítomné, a či je náboženské
presvedčenie nevyhnutné pre našu morálku. V závere potom
vysvetľuje, aké sú jeho dôvody pre nekompromisný postoj k
náboženstvu – ako pre náboženské dogmy umierajú tisícky ľudí v
krajinách tretieho sveta na pohlavne prenosné choroby, ako je deťom
vnucovaná viera ich rodičov často krát na základe fyzického i
psychického teroru, ako náboženský fundamentalizmus bojuje proti
vede, genetickému výskumu a vyučovaniu evolučnej teórie na školách
a ako náboženský fanatizmus stojí v pozadí terorizmu.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...