Na první pohled se pojem umění zdá být víceméně jasný. Problém
ovšem nastává v okamžiku, kdy ho máme vysvětlit a popsat někomu
dalšímu. Mnozí z nás pak nejspíš dospějí k závěru, že umění jako
abstraktní entituči lidskou činnost vyčerpávajícím způsobem
definovat nelze. Tato „nedokonalost“ lidského poznání znesnadňuje
již samotné pátrání po původu, příčinách i samotném jeho smyslu
nejen v dávné minulosti. Život na planetě Zemi se po miliardy let
vyvíjel pod taktovkou přírodních zákonů. Před dvěma či třemi sty
tisíci lety se však přihodilo něco zvláštního, co tato planeta do
té doby nezaznamenala. Objevil se člověk Homo sapiens, jehož mysl
byla obdařena dosud nepoznanou neurologickou kvalitou, zcela novým
typem vědomí, které charakterizuje nebývalá inteligence a také
naprosto nový fenomén, totiž lidská kultura a její výsostný produkt
umění. Od tohoto okamžiku se život na Zemi začal vyvíjet ve zcela
nových souvislostech, kterým nejsme schopni plně porozumět ani
dnes. Naprostá většina vypravěčů umění začíná líčit jeho příběh v
mladším paleolitu, v temnotě franko-kantabrijských jeskyní, či pod
skalními převisy v Austrálii. A není divu, malby na stěnách jeskyně
Chauvet, Altamira, Lascaux stejně jako pod skalním převisem Nawarla
Gabarnmang v australské buši jsou jednoduše fantastické,
dechberoucí, ohromující! Avšak navzdory skutečnosti, že člověk je
tvor výsostně kulturní, zůstalo mu jeho biologické dědictví
zachováno v plné míře. Existuje tedy nějaký vztah mezi uměním a
biologickými zákonitostmi, obecně řečeno kulturou a naturou? A
pokud ano, jakou roli při evoluci umění sehrála právě biologie?
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...