Předposlední román Fjodora Michajloviče Dostojevského (1821–1881)
byl marxisty a zejména Gorkým a Lunačarským léta odsuzován jako
pamflet brojící proti revoluční akci, nicméně světoznámému znalci
temných pohnutek lidské duše v něm šlo především o to, jak a zda
vůbec se jeho milované Rusko vyrovná s démony. Inspirován procesem
s anarchistou Něčajevem, jenž jako zastánce bezohledných praktik
boje připravil o život svého oponenta z ilegálního hnutí, vytvořil
spisovatel rozsáhlý portrét generace, která ve snaze vymanit se z
rutinní morálky a kulturních vzorců svých rodičů nyní váhá mezi
módním mysticismem a pragmatickým rozumem, mezi rozvracečským
násilím a pokornou důvěrou v dobro. Toto obrozování sleduje
Dostojevskij prostřednictvím provinční kroniky, v níž nenápadný
pozorovatel zaostřil na trojici mužských protagonistů:
bezstarostného dandyho Stavrogina, zakomplexovaného radikála
Kirillova a mocichtivého pleticháře Verchovenského, jejichž
výstřelky jsou podrobovány obecnějším zkouškám cti a lásky. Dílo z
roku 1872, rozvíjející řadu motivů z Idiota a předjímající rodinnou
tragédii Bratrů Karamazových, bývá označováno za autorovo
nejkrutější. V roce 1988 je na filmové plátno převedl režisér
Andrzej Wajda.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...