Ústředním tématem knihy Václava Soukupa je popis, analýza a
interpretace vzniku a vývojových proměn pravěkého umění. Zvláštní
pozornost autor věnuje zrození lidské výtvarné tvořivosti a
umělecké imaginace v kontextu lidské prehistorie. Cílem knihy je
postižení smyslu, funkce a významu pravěkých uměleckých artefaktů
jako unikátních výtvarných sémiotických systémů, které vystupují v
podobě maleb, rytin a skulptur. Kniha vznikla na základě autorových
antropologických výzkumů pravěkého umění a jeho cest do významných
prehistorických lokalit. Prostřednictvím téměř cestopisně
koncipovaného vyprávění se čtenář stává součástí antropologických
výprav do nejvýznamnějších evropských prehistorických lokalit, kde
se dochovaly pravěké malby, rytiny a skulptury. Působivost knize
dodává uplatnění antropologického „principu reflexivity“, jehož
prostřednictvím se autor stává součástí literárního textu i jeho
snaha ozvláštnit prezentovaná empirická data příběhy
prehistorických artefaktů. Tento přístup, v naší odborné literatuře
dosud ojedinělý, umožňuje čtenářům hlubší zamyšlení nad poselstvím
pravěkého umění. Z této perspektivy představuje kniha tvořivý a
originální příspěvek jak ke kulturní antropologii, tak k teorii
umění a dějinám paleoantropologie. Knihu tvoří tři, relativně
samostatné části, ve kterých jsou popsány, analyzovány a
interpretovány pravěké jeskynní malby, skalní umění (pravěké umění
pod širým nebem) a prehistorické přenosné umění. Kniha usiluje o
literární (vizuální a interaktivní) uvedení čtenáře do unikátního
světa pravěkého umění jako svébytné oblasti výtvarné tvorby.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...