Monografie o Anaxagorovi představuje intelektuální proměnu starší
iónské přírodovědy a archaické filosofie v duchu „osvícenství“
řecké raně klasické doby. Ne náhodou se prý v Athénách Anaxagorovi
přezdívalo „Rozum“. Nejen že „přinesl filosofii do Athén“, ale také
ji proměnil tím, že hledal stálý základ změn všech věcí. Ze starší
iónské naučné prózy vytváří žánr, který už silně připomíná pozdější
filosofické a vědecké texty. Obsah je ovšem odkazem svobodomyslného
intelektuála. Výklad všech zachovaných fragmentů Anaxagorova díla
(v novém původním překladu) i testimonií o něm a o jeho nauce se
soustředí na objev limitně malých veličin, nový důraz na mysl
včetně jakési náboženské reformy či přírodovědné novinky, například
pochopení Slunce nebo meteoritů. Anaxagorás tyto novinky
představuje v rámci tradiční iónské jednoty světa, který ještě není
rozdělen na nebeský a pozemský, materiální a tělesný. Stále si
ještě vystačí bez představy účelového uspořádání světa. Účelné
jednání je spíše způsobem, kterým lidé (a patrně i ostatní
živočichové) alespoň na čas kompenzují svoji konečnost a omezenost,
zatímco svět nic takového nemá zapotřebí. Vláda mysli zatím není
podřízena účelu, zůstává svobodná.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...