„Valami kibírhatatlanul félelmest látott meg, megértette, micsoda
szörnyűséges sakkörvénybe került, önkéntelenül ismét a táblára
nézett, és a még soha nem érzett fáradtságtól ellankadtak a
gondolatai. De a sakk irgalmatlan volt, fogva tartotta és magával
rántotta őt. Volt ebben borzalom, de csakis ebben volt harmónia,
hiszen mi van a világon a sakkon kívül? Homály, ismeretlenség,
nemlét…” Vladimir Nabokov egyik legnépszerűbb regényének központi
figurája Luzsin, az orosz emigráns sakknagymester, akinek különc,
antiszociális létezése elsősorban a tábla fekete-fehér mezőin
játszódik, hús-vér emberek helyett lakkozott fabábuk között. Habár
az egykori csodagyereket továbbra is a legjobbak közt tartják
számon, stílusa felett elszállni látszik az idő, és amikor a nagy
összecsapás az új sakkszenzációnak kikiáltott olasz Turati ellen
függőben marad, hősünk pszichésen összeroppan. Luzsin fejében egy
minden korábbinál összetettebb játszma veszi kezdetét – a körülötte
zajló eseményekben titokzatos erők ellene irányuló lépéseit, egy
félelmetes végjáték baljós előjeleit véli felfedezni… A
Luzsin-védelem zsenialitás, megszállottság és őrület
összefonódásának krónikája, ugyanakkor felsejlik benne a
gyerekkorral együtt elveszett régi Oroszország emlékezete is. A
szerző korai, orosz nyelvű korszakában született regény egy
„sakkban” töltött élet tragikomikus története, mely nyelvi
virtuozitásával és lélektani mélységével egyaránt képes
megbabonázni olvasóját. A regényből nagy sikerű film is készült
(Marleen Gorris rendezésében és John Turturro főszereplésével),
melyet 2000-ben mutattak be.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...