V mnohém průkopnická a nejen pro medievistické bádání inovativní
kniha Živá minulost. Středověké tradice a představy o středověku
bylyzavršením Grausových výzkumů o genezi raně středověkého státu,
o formování středověkých představ o počátku společnosti, o
etnogenezi kmenů a národů a o vzniku tradic spojených s národními
světci a zakladateli panovnických dynastií. K jejímu sepsání
František Graus směřoval již od počátku 60. let. Již tehdy si
předsevzal, že problematiku vzniku středověké kolektivní paměti a
dějinného povědomí v českých zemích zpracuje komparativním
způsobem. Primárně se mu nabízelo prostředí středověké říše, v němž
se prostřednictvím germánské mytologie vytvořily svébytné představy
o původu a charakteru germánských kmenů a jejich vládců. Ty se v
mnoha variantách udržely hluboko do 18. a 19. století. V době
vzedmutého historismu pak hrály rozhodující úlohu při vzniku
moderního německého státního a národního povědomí. Posléze se
rozhodl v Živé minulosti srovnat vývoj v Čechách a říši s vývojem
ve francouzském království, jenž se v mnoha ohledech ubíral zcela
jinými cestami. I přes odlišný vývoj však rovněž vedl ke vzniku
historizujícího národního povědomí, jehož sakrální a monarchistické
prvky nedokázala plně překrýt ani Francouzská revoluce. Stopováním
geneze historického povědomí a kulturní paměti v této knize
František Graus předběhl dnes velmi moderní bádání o místech paměti
a politice paměti. Zároveň se mu podařilo na českých, německých a
francouzských příkladech ukázat, že středověká minulost je v
moderních společnostech velmi živá a že jak z hlediska kultury, tak
z hlediska politiky výrazně ovlivňuje naši současnost. Platilo to v
70. letech a platí to i dnes. Minulosti se podle Grause nemůžeme
nikdy zbavit, můžeme se s ní pouze naučit žít, můžeme se z ní
poučit, avšak nesmíme ji přehlížet, protože nás nakonec vždy ať už
ve své pozitivní či negativní podobě opět zasáhne.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...