Židovská Bratislava

Židia, ich tradície a náboženské zvyky boli od nepamäti neodmysliteľnou súčasťou Bratislavy. Na jej území sa vzmáhali, budovali a tvorili kultúrne a duchovné hodnoty, ale tiež prežívali dramatické chvíle svojej existencie, ktoré vyústili takmer až do zániku židovskej komunity. Nepoznáme presný dátum, kedy založili v Bratislave svoju prvú náboženskú obec. Ich prítomnosť v meste sa však uvádza už od rímskych čias. V stredoveku získali výsady, ktoré im zabezpečovali všestranný rozvoj. Usadili sa v uzavretej štvrti medzi Hradom a hradným vrchom, kde dodržiavali vlastné tradície a náboženské zvyky. Ich sídla sa nachádzali aj v centre mesta na Panskej ulici a v blízkosti Primaciálneho námestia, medzi Uršulínskou, Nedbalovou a Laurinskou ulicou. Židovskú komunitu v Bratislave od najstarších čias až po násilnú likvidáciu charakterizoval prudký rozmach vzdelanosti, kultúry a umenia. Za čias rabína Chatama Sofera sa Bratislava stala centrom židovskej vzdelanosti a hrdila sa titulom Jeruzalem východu. Židovské osobnosti, rabíni, vedci, spisovatelia, sochári, architekti, maliari, lekári, predstavitelia svetového sionistického hnutia a ďalších prúdov židovského myslenia výrazne obohacovali multikultúrny charakter Bratislavy.