Predkladaná vysokoškolská učebnica má pätnásť kapitol, ktoré
usústavňujú učivo všeobecnej didaktiky. Autori však zvolili trochu
netradičné poradie kapitol. V odborných publikáciách sa často
vyskytuje zaradenie kapitoly o koncepciách výučby na posledných
miestach. Autori publikácie akcentujú dôležitosť koncepcií výučby,
nakoľko ich považujú za nosné entity utvárania učiteľovej
individuálnej koncepcie vyučovania už u študentov učiteľstva. Preto
kapitolu o koncepciách výučby zaradili už do prvej tretiny učebnice
– za úvodné kapitoly o didaktike ako vede (kap. 1), vyučovacom
procese ako systéme (kap. 2), cieľoch (kap. 3) a obsahu výučby
(kap. 4). Po predstavení dvanástich vybraných koncepcií výučby
(kap. 5) nasleduje podľa autorov kľúčová kapitola „Transmisia
verzus konštrukcia v realizácii výučby“ (kap. 6), v ktorej je
ukázaná, akcentovaná a argumentovaná rozdielna až protikladná
pozícia dvoch základných a aj v súčasnosti veľmi diskutovaných
paradigiem výučby – transmisívnej a konštruktivistickej až
sociálnokonštruktivistickej. Každá z týchto paradigiem je prítomná
ako bázová platforma vo viacerých nami uvádzaných koncepciách
výučby. Až keď študent didaktiky nadobudne istý prehľad o týchto
bázových a zároveň antagonistických paradigmách výučby, sú mu
predložené ďalšie kapitoly, ktoré sa už podrobnejšie zaoberajú
jednotlivými systémovotvornými prvkami výučby/vyučovacieho procesu.
Záverečné tri kapitoly sú zamerané na výskum/skúmanie výučby a jej
možné metodologické uchopenie a na prezentovanie dvoch výskumných
štúdií – skúmania procesu výučby v nižšom sekundárnom vzdelávaní
(2. stupeň základnej školy) a skúmania výučby vysokoškolského kurzu
všeobecnej didaktiky.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...