Sochař Zdeněk Dvořák byl mimořádnou osobností českého výtvarného
umění dvacátých a třicátých let 20. století. Přesto byla po
desetiletí znalost jeho díla limitována jen několika málo
abstraktními reliéfy, zachovanými ve veřejných institucích, a
velkou neznámou zůstávaly jeho životní osudy. Podnětem k prvnímu
monografickému zpracování tvorby Zdeňka Dvořáka se stala písemná
pozůstalost objevená v Památníku národního písemnictví. Autorka
monografie Hana Rousová prokázala, že se Dvořák jako jeden z mála u
nás systematicky věnoval problematice sochařské, v některých
případech i geometrické abstrakce. Svým zaměřením a invencí nemá v
české abstrakci první poloviny 20. století, kromě Františka Kupky
anebo Františka Foltýna, obdobu. Pokud bychom měli charakterizovat
širší okruhy, k nimž lze Dvořákovu tvorbu přiřadit, potom by to
byly Gutfreundovy plastiky založené na prolínání konkávních a
konvexních ploch a v souvislosti s čistě abstraktními reliéfy let
třicátých pak abstrakce Františka Foltýna a plastické kompozice
Hanse Arpa. Obdivuhodné byly i Dvořákovy občanské postoje, po
okupaci Československa se zapojil do protinacistického odboje jako
člen ilegálního Národního revolučního výboru inteligence, byl
zatčen a deportován do Osvětimi, kde zahynul. Monografie tyto
aspekty zdůrazňuje a zároveň podrobně rekonstruuje Dvořákův
životopis. Její důležitou součástí je obrazově dokumentovaný soupis
díla.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...