V surrealistickej, ale známej vízii súčasného Egypta sa po
neúspešnom ľudovom povstaní dostáva k moci centralizovaná moc známa
ako Brána. Občania musia získať povolenie od Brány, aby si mohli
vybaviť aj tie najzákladnejšie každodenné záležitosti, no Brána sa
nikdy neotvorí a rad pred ňou sa predlžuje. Občania zo všetkých
spoločenských vrstiev sa miešajú a čakajú na slnku: revolučný
novinár, šejk, chudobná žena, ktorá sa obáva o zdravie svojej
dcéry, a dokonca aj brat bezpečnostného dôstojníka zabitého pri
zrážkach s protestujúcimi. Medzi nimi je aj Jahjá, muž, ktorý bol
postrelený počas udalostí a čaká na povolenie od Brány, aby mu
odstránili guľku z tela. Jahjov zdravotný stav sa neustále
zhoršuje, no úradníci mu na každom kroku odmietajú pomôcť a aktívne
popierajú samotnú existenciu guľky. Egyptská autorka Basma Abd
al-Azíz je známa svojou kritikou vládneho útlaku v rodnom Egypte.
Pôsobí aj ako psychiatrička, ktorá sa špecializuje na liečenie
obetí mučenia. Spisovateľka predstavuje nový a svieži ženský hlas v
arabskom žurnalizme a pravidelne prispieva do novín al-Šurúk. Za
zbierku poviedok získala v roku 2008 Sawiris Cultural Award.
„Zástup je prirovnávaný k západným klasikám, ako sú 1984 Georgea
Orwella a Proces od Franza Kafku. Predstavuje novú vlnu dystopickej
a surrealistickej fikcie od spisovateľov z Blízkeho východu, ktorí
sa vyrovnávajú s chaotickými dôsledkami a hrozným sklamaním z
arabskej jari.“ – The New York Times „Účinná kritika autoritárstva…
Ľudia si vždy nájdu spôsob, ako takým či onakým spôsobom ovládať
iných ľudí, ak im to vyhovuje. Možno, že po vydaní knihy Zástup si
z toho postupne vezmú ponaučenie.“ – NP „Hoci ide o román, ak
sledujete udalosti v dnešnom Egypte, nie je ďaleko od pravdy.
Odvážny počin.“ – New York Post
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...