Zápisky z trolejbusu 2

Ako sa budia trolejbusy? Ako sa vyhnúť cestovaniu v preplnenom spoji mestskej hromadnej dopravy? Načo sú šoférovi mandle či sirup proti kašľu? Dá sa naučiť cúvať s trolejbusom? A čo si taký šofér trolejbusu vlastne myslí? Vstúpte do sveta mestskej hromadnej dopravy z druhej strany barikády. Tomáš Komrska (1964) má s manželkou Oľgou troch dospelých synov Tomáša, Dávida a Šimona. Už na základnej škole zatúžil byť správcom istej budovy v Bratislave, čo sa mu aj splnilo. Na tejto pozícii pracoval vyše dvadsať rokov a medzitým sa mu rozrástla rodina. Po revolúcii v roku 1989 si však pribral prácu v stavebníctve. Založil stavebnú firmu, a to ho nakoniec priviedlo na samé dno duševného zdravia. Ako neskôr sám povedal, zistil, že sa oveľa lepšie cíti v zamestnaní, kde sú jasne dané pravidlá, ktoré má plniť, ako v povolaní, v ktorom musí pravidlá tvoriť. A tak po niekoľkoročných útrapách začal od nuly ako pomocný robotník, neskôr bol montážnikom dverí a dalo by sa povedať, že čírou náhodou vhupol do dopravného podniku a stal sa vodičom trolejbusu. Začal plniť presne stanovené pravidlá a to ho natoľko uspokojovalo, že sa v ňom prebudila túžba písať. Začal opisovať – zachytávať minipríbehy všedného dňa, ktoré sa dejú v jeho trolejbuse, ale aj mimo neho. Pred dvomi rokmi vyšla jeho prvá knižka Zápisky z trolejbusu, ale pretože príbehy sa dejú ďalej, dnes držíte v ruke jej pokračovanie. Najstarší syn Tomáš sa rozhodol žiť a pracovať na farme a otec Tomáš mu chodí pomáhať. A tak syn Tomáš šéfuje, otec Tomáš je robotníkom a všetci sú spokojní. Práca na farme zabezpečuje otcovi Tomášovi pravidelný pohyb, ktorý pri sedavom zamestnaní vodičovi chýba. Ale nielen to. Pri všetkých profesiách, ktoré sa na farme objavujú, sa rozpomína na svoje remeselnícke, ako aj stavebné skúsenosti a môže ich zužitkovať. Všetko je inak, ako si v mladosti predstavoval, ale aj vďaka návšteve pekla, ako nazýva obdobie hlbokých depresií, môže dnes žiť plnohodnotný život, prinášať radosť iným a aj v období neistoty s dôverou v Boha vstupovať do každého nového dňa. Veď posúďte sami.