Kniha Zánik pražského ghetta přináší novelu spisovatele Josefa
Veselého. Ta začíná takřka domáckým líčením poměrů v někdejším
židovském městě, nyní páté pražské čtvrti, postupně se však mění ve
strhující líčení, jež nabízí skvělé popisy zániku ghetta a jeho
leckdy podivných postav. Zánik pražského ghetta vyšel poprvé v roce
1917 a podobnost se slavným románem Gustava Meyrinka Golem nelze
přehlédnout. Josef Veselý vykresluje dnes již neexistující domy a
ulice. V jeho líčení se střídají obrazy plné vášní, alkoholu a
prostituce. Vše vrcholí brutální a bezohlednou asanací starého
židovského města vylíčenou očima zdejších obyvatel. Druhý text,
Krvavé historky z ghetta aneb Nezapomenutelný večer doktora
Preiningera, současného autora Dana Hrubého (mj. cyklus Pražské
příběhy) seznamuje čtenáře s poměry, jaké v ghettu panovaly, i
debatou, jež se kolem asanace vedla. To vše autor provází líčením
skutečných zločinů, často krutých a krvavých, občas také bizarních,
jimž se ve zdejším prostředí tolik dařilo. Popisuje příběhy vrahů a
jejich obětí i průběh soudních procesů. Všechny texty obsahují řadu
detailních místopisných údajů, což jim v konfrontaci s bohatým
obrazovým materiálem – včetně ilustrací Heleny H. Zahrádecké, které
čerpají z přesně lokalizovaných dobových fotografií – dodává další,
ryze faktografickou atraktivitu. Kniha je opatřena podrobnou mapou,
na níž si čtenář může jednotlivé události přesně zařadit.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...