Tragická srážka člověka s byrokratickou mašinérií Čte Kamil Halbich
Režie Vlado Rusko Ve spletitém románovém příběhu zeměměřiče, který
přišel do vesnice ovládané záhadným zámkem, do nějž se snaží za
všech okolností proniknout, aby odhalil jeho tajemství, zachytil
autor část své osobní životní situace i obecného lidského údělu a
vylíčil stav, jejž sám charakterizoval jako „pomezní kraj mezi
samotou a společenstvím“. Všechny tři romány Franze Kafky (3. 7.
1883–3. 6. 1924) zůstaly nedokončené: román Nezvěstný (vznik
1912–1914) vydal Max Brod tři roky po Kafkově smrti v roce 1927 pod
názvem Amerika (česky 1962). Román Proces (vznik 1914–1915) byl
vydán v roce 1925 (česky 1958). Román Zámek vznikl v roce 1922,
vydán byl poprvé v roce 1926, česky v roce 1935. Na románu Zámek
začal Kafka pracovat v lednu 1922 po delším období literární
nečinnosti. Rukopis vznikl v průběhu sedmi měsíců v Praze,
Špindlerově Mlýně a Plané nad Lužnicí v době prodloužené zdravotní
dovolené. Již v březnu 1922 předčítal Kafka z rukopisu příteli Maxi
Brodovi, na přelomu července a srpna měl text přibližně tu podobu,
v níž ho známe. Zůstal však fragmentem. Kafka psal Zámek spontánně,
bez předběžných plánů či skic. Ke čtenářům nastoupil Zámek svoji
cestu až po Kafkově smrti, kdy v mnichovském nakladatelství K.
Wolffa vyšlo v roce 1926 jeho první vydání. Když Kafkův otec (jemuž
pak v roce 1919 Franz adresoval věhlasný Dopis otci, v němž jej
označil za viníka jejich traumatických vztahů) přešel mlčením
povídku, jíž se mu syn chtěl pochlubit, bylo rozhodnuto. Dílo
Franze Kafky navíc nikdy nemělo spatřit světlo světa – spisovatel v
závěti žádal přítele Maxe Broda, aby jeho rukopisy zničil. Brod
jeho přání nevyslyšel a 20. století díky němu v Kafkovi získalo
jednoho z nejosobitějších spisovatelů vůbec.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...