Úvaha o stave ľudského spoločenstva na zemi. Premýšľanie o tom,
prečo sa človek až v zrelom veku zamýšľa o živote. Nazretie do sfér
života o osobnostiach, o motívoch konania, o danostiach človeka, o
tom, kto vlastne vládne ľudstvu na zemi a o tom kam speje ľudstvo.
Popis reálnej skutočnosti života človeka na zemi v novom veku.
Zamýšľanie sa nad reálnou skutočnosťou, že ľudstvu na zemi vládne
mamon ako dar blaženej nevedomosti – mamonár koná cielene: čím
viac, čím rýchlejšie, hoc aj na úkor všetkých a všetkého. Takže
ľudstvo namiesto vidiny dosiahnutia zlatého veku formou zvyšovanía
úrovne ochrany podmienok života a namiesto riešenia rozporov bez
sily, bez donútenia, bez zabíjania, bez ničenia a používania
zbraní, stupňuje militarizáciu a smeruje k zničeniu života na zemi.
Výzva jedného malého a nemohúceho veľkým a mocným na zemi, aby
zachránili ľudstvo. Snaha o prezentáciu možných a trocha prehnaných
optimistických scenároch budúcich „dní“ ľudstva na zemi. Odpoveď na
otázku, či ľudstvo na zemi prežije nemáme hľadať v tom, čo je
ľudstvo schopné vytvoriť, ale v tom, čo po sebe jednotlivé
generácie zanechávajú. Snaha o prezentáciu optimistickej predzvesti
zlatého veku ľudstva, o ďalšom štádiu jeho hominizácie, o zrode
nového myslenia a konania, o možných zásadách a princípoch života
ľudského spoločenstva v budúcom zlatom veku.
Podľa Homérovho životopisu, ktorý je pripisovaný Hérodotovi, sa
Homéros narodil v maloázijskom meste Smyrne. Pretože ho matka
Krétheis porodila pri rieke Melés, dala mu meno Melésigenés. Keď
vyrástol, stal sa učiteľom, neskôr sa dal zlákať na plavby do
cudzích zemí. Po čase ochorel na očnú chorobu a liečil sa na
ostrove Ithake. Tu spoznal dopodrobna kraj i príbehy o Odysseovi.
Keď sa vyliečil, opäť vyplával na more, no po príchode do Kolofónu
znovu ochorel a úplne oslepol. Odvtedy sa začal venovať iba
skladaniu básní, ktoré prednášal hosťom na oslavách. A možnože
práve nešťastie, ktoré v mladých rokoch Homéra postihlo, a jeho
pobyt na Ithake neskôr vyústili do zloženia jedného z jeho
výnimočných diel, eposu Odysseia. V nej nám rozpráva o strastiach,
ktoré zažil Odysseus počas návratu z trójskej vojny. Jeho syn
Télemachos a manželka Pénelopé aj po desiatich rokoch od skončenia
vojny stále čakajú na svojho otca a manžela. Život im však veľmi
strpčujú ženísi, ktorí sa vytrvalo uchádzajú o Pénelopu, aby sa
niektorý z nich stal jej manželom. Télemachos už viac nedokáže
nečinne znášať od nich potupu a s podporou Athény sa rozhodne odísť
zvedieť čosi o otcovi za jeho priateľmi Nestorom do Pylu a Meneláom
do Sparty. Ani Odysseus však nelení a stále sa usiluje o návrat do
vlasti k svojej vernej manželke Pénelope a synovi Télemachovi, no
musí ešte prekonať mnoho strastí, než sa dostane na Ithaku.
Súčasťou knihy je štúdia Miloslava Okála Problematika homérskych
básní a ich ohlasy u nás, ktorá podrobne rieši homérsku otázku a
odraz Homérových diel vo svete a na Slovensku. Prvá časť štúdie
Ivana Janeka Homérova Odysseia sa zaoberá niekoľkými otázkami
Homérových eposov a obdobím po trójskej vojne.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...