Druhá kniha dnes už známej a úspešnej českej autorky Kateřiny
Tučkovej sa vracia v čase do dní na konci druhej svetovej vojny a
rozpráva príbeh nemeckých obyvateľov Brna. Povojnová obnovená
Československá republika uplatnila princíp kolektívnej viny a
nemecká časť obyvateľstva sa musela z hodiny na hodinu zbaliť a
pešo vydať na pochod k rakúskym hraniciam. Mužov schopných pracovať
uväznili v meste, ženy, deti a starí ľudia v transporte umierali na
choroby a od vyčerpania. Pôsobivý román kladie dodnes bolestné a
nevysvetlené otázky viny, odplaty a odpustenia medzi Čechmi a
Nemcami a opisuje vzťah matky Gerty a jej dcéry Barbory, ovplyvnený
prostredím, v ktorom sa ako české Nemky odsunuté na okraj
spoločnosti smeli pohybovať. Noc z 30. na 31. mája 1945. Gerta
Schnirch tlačí kočík s niekoľkomesačnou dcérkou a spolu s ostatnými
brnianskymi Nemcami kráča v pochode smrti v ústrety neistej
budúcnosti. Transport smeruje k rakúskym hraniciam, no tam ich tiež
nečakajú s otvoreným náručím. Stovky vyhnancov podľahnú epidémii
týfusu a úplavice. Gerta a niekoľko ďalších nemeckých žien s deťmi
napokon skončia na nútených prácach na južnej Morave. Ich osudy sú
rôzne, niektoré odídu do Rakúska, iné zostanú v juhomoravskej
dedinke alebo sa vrátia do Brna. Gerta znovu získa československé
občianstvo a po návrate do rodného mesta tam prežije búrlivé
udalosti druhej polovice dvadsiateho storočia. Dej nezvyčajne
plastického románu pokračuje cez päťdesiate roky a udalosti roku
1968 až po zmenu režimu v roku 1989. Čitateľ je svedkom zložitého
vzťahu matky a dcéry, deformovaného nielen obmedzenými možnosťami,
ktoré im ako českým Nemkám ponechal komunistický štát, ale aj
vzájomným nepochopením dvoch generácií, komplikovanou komunikáciou
a márnym úsilím matky sprostredkovať osobnú skúsenosť ďalším
generáciám.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...