Historická antropologie odmítá povrchní vlastenecká a hrdinská
vyprávění o válce. Chápe válku především jako tvrdou, bezprostřední
a transformující zkušenost konkrétních lidí, kteří jsou v ní
nasazeni: bojují, jsou zraňováni a umírají, pracují v zázemí,
ošetřují a léčí zraněné, poskytují útěchu a duchovní službu, nebo
jsou s válkou spojeni jiným podobným způsobem. Takoví lidé po sobě
někdy zanechají takzvané egodokumenty: své deníky, dopisy přátelům
či rodinám, autobiografie nebo osobní zápisky. Hlavně přes tyto
prameny, poskytující veskrze osobní pohled na válku a válečné
násilí, nahlíží autor krymskou válku (1853–1856), první válku,
která získala zcela nečekaný rozměr mimo jiné díky aplikaci řad
technických inovací průmyslové revoluce. Autor překračuje obvyklý
schematický způsob pohlížení na krymskou válku jako nábožensky
motivovaný civilizační konflikt, nestaví se na žádnou stranu a
analyzuje zkušenost a kulturu války především během velkého
obléhání Sevastopolu (1854–1855) pohledem celkem 137 jeho účastníků
z ruské a britské strany. Autor analyzuje klíčové prvky „historické
mytologie“ obou stran, mimo jiné koncept Sevastopolu-města hrdiny
nebo vyprávění o Tenké červené linii a Útoku lehké brigády, a v
jejich pozadí nachází mnohem významnější kulturní traumata a
konfigurace, utvářející průběh konfliktu. V oboru historiografie
vojenství se jedná o unikátní přístup, nemající zatím paralely v
českém ani světovém prostředí.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...