Výbor Vy srdce v ohni mroucí představuje skromné básnické
dílo Vladimíra Houdka (1869–1908). Na rozdíl od mnoha generačních
druhů je dnes skoro neznámý, ačkoli i několik málo ukázek v
antologiích z nedávné doby prozrazuje autora svébytného a
nezaměnitelného tónu. Houdkovy seberozdíravé texty jsou exponovány
v neúprosně kontrastním světle, odhalujícím determinaci lidského
osudu rozkladnou mocí tělesnosti. Obzor básní je směstnán do stále
znovu opakovaných motivů a scenerií, jimž dominuje úděl prvotního
hříchu, vášeň ve své tělesné a téměř vždy ponižující, odpudivé,
tragické podobě. "Oheň vášní" plane ničivě a neuhasitelně, a na
pozadí "ohně bolestí a vzdoru" se vynořuje jediná hodnota, které se
lze životem přiblížit — chladná a vzdorovitá důstojnost tváří v
tvář zániku a absurditě. Pohrdnutí časovým stejně jako věčným je
neobvyklé svou mimořádnou důsledností — a bezvýchodností. Přesto
jako kdyby autor na několika místech vydal také svědectví o tom, že
za naprostým vzdorem a pohrdáním je přece skryta potřebnost doteku
s nadčasovým — i kdyby "v cíp nebes, věž kde čněla" mohla směřovat
jen "němá výčitka". Sklonění, kterému zde předchází dopředu
beznadějně ztracený zápas s viděním a prožitkem světa, je tím
nejosvobodivějším rozměrem naprostého zřeknutí se východiska z
pobytu zde, "v pochmurné vášně roznětu", v níž není víc než "děs
prázdna" a kde jen "plameny krve zbaví záhrobní zimy".
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...