Anglický prozaik Hugh Conway, vlastným menom Frederick John Fargus
(1845 – 1885), patrí medzi vrcholných predstaviteľov temného
thrilleru. Veľmi rád však pracoval aj s mystickými prvkami a
napriek náhlej smrti v mladom veku vytvoril skutočne úctyhodné
literárne dielo, ktorým inšpirovalo nielen svojich súčasníkov, ale
aj mnohých pokračovateľov akčnej literatúry v 20. storočí. Medzi
jeho najväčších obdivovateľov patrila slávna americká poetka Emily
Dickinsonová a predajom kníh predstihoval dokonca jedného zo
zakladateľov detektívneho žánru, britského spisovateľa Wilkie
Collinsa.Hlavný hrdina románu Volanie temnoty Gilbert Vaughan –
bohatý, ale slepý mladý muž sa vďaka zvláštnej súhre náhod stane
svedkom brutálnej vraždy. Páchateľov však nemôže vidieť, iba počuť.
Po zdĺhavej a bolestivej liečbe sa mu zrak vráti a počas potuliek v
Taliansku sa zamiluje do tajomnej dievčiny. Záhadná kráska je
osudným spôsobom spojená s ohavným činom, ktorého bol mládenec pred
časom svedkom a spomienka na krvavú udalosť jej zatemnila myseľ.
Kvôli svojej láske sa Vaughan rozhodne vypátrať páchateľov a musí
podstúpiť nebezpečnú cestu z Londýna do ruského Peterburgu a do
cárskych temníc na Sibíri.Viktoriánsky pohľad na zločiny, milostné
záležitosti, exotické cesty, ale aj politický fanatizmus je dodnes
mimoriadne fascinujúci a román Hugha Conwaya preto nestratil nič na
svojej príťažlivosti.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...