Rimbert, autor pramene Vita Anskarii, se narodil neznámého roku ve
Flandrech. Hambursko-brémský arcibiskup Ansgar přiměl jeho rodiče,
aby mu dopřáli vzdělání, díky němuž se stal knězem. Toto vzdělání
čerpalo z tradic karolínské renesance. Hrdinu svého biografického
díla od mládí osobně znal, mohl využít rozhovorů, které s ním vedl,
množství svědectví jeho spolubratrů z kláštera v Korvey v Sasku,
stejně tak jako důležitých pramenů úřední provenience. Sám se na
Ansgarův podnět podílel na misiích ve Skandinávii, které započal
remešský biskup Ebo a rozvinul právě Ansgar, konkrétně působil v
dnešním Dánsku a Švédsku. Roku 865, kdy Ansgar zemřel, stal se také
jeho nástupcem na arcibiskupském stolci v Hamburku-Brémách. Zemřel
r. 888. Jeho Vita Anskarii je sice legendou, ale především
významným historickým pramenem o tom, jak vypadala práce misionáře
na území Normanů v 9. stol., tedy ve věku, kdy v Evropě vrcholila
vikinská doba, ale kdy probíhala též christianizace naší Velké
Moravy. Obsahuje dějiny hamburko-brémského arcibiskupství, občas
přímo cituje z úředních dokumentů. Jeho dílo je pozoruhodné
autorovou znalostí myšlení normanských pohanů i zdejších raných
křesťanů, přináší nedocenitelné informace o fungování královské
správy, prvních skandinávských měst, ale též o postavení sněmů
svobodných mužů na území Skandinávie, o vikinských vpádech apod.
Vita Anskarii je psána vyspělou latinou a je jedním z význačných
plodů karolínské reformy vzdělanosti.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...