K sedmdesátému výročí básníkovy smrti uspořádala Společnost Viktora
Dyka 11. května 2001 v pražském Národním muzeu vědeckou konferenci,
na níž se historikové a literární vědci zabývali stěžejními momenty
a problémy Dykova života, díla, publicistické a politické činnosti:
Robert Kvaček se zamyslil nad formováním básníkova uměleckého a
ideového profilu v atmosféře devadesátých let 19. století,
Jaroslava Honcová podrobně zachytila genealogii Dykova rodu, Jiří
Brabec a Jaroslav Med rozebrali a zhodnotili Dykovo literární dílo,
Josef Tomeš a Martin Kučera připomněli jeho politické a novinářské
působení, úzce spjaté s českými národními zápasy první třetiny 20.
století, Vratislav Šťovíček, Josef Tomeš a Michal M. Jakl nastínili
básníkovy vztahy k rodnému Mělnicku, ku Praze, ke Krkonošům a
Podkrkonoší a jejich reflexi v Dykově literární tvorbě...
Jednotlivé příspěvky, pronesené na této konferenci, vycházejí nyní
v poněkud upravené podobě v knižním sborníku, doplněny o vybrané
básně Viktora Dyka, málo známé fotografie z jeho pozůstalosti v
Literárním archivu Památníku národního písemnictví a Bibliografii
Viktora Dyka a prací o něm od roku 1990.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...