Vikin denník

Viki formou denníka úprimným, sviežim a vtipným spôsobom objavuje, že na menštruáciu nemusí byť sama. Tlmočí denníčku, a nepriamo aj svojej spriaznenej duši v ženských záhadách – mamke, svoje otázniky, obavy, zdesenie i nadšenie, čím zastupuje čitateľky, ktoré premena dievčatka na ženu ešte len čaká, ale i tie, ktoré ju priamo prežívajú vo všetkých oblastiach svojho rozkvitajúceho života. Viki popri svojich premenlivých emóciách skúma pestrosť vĺn hormónov, ako všetko so všetkým v ženskom tele krásne súvisí a pomenúva mnohé „peknosti", ako ich sama nazvala, ktoré súvisia s darom cyklickosti a dospievaním. K hľadaniu a zapisovaniu "pekností" pozýva aj čitateľky vo vyčlenenom priestore knihy na poznámky a kresbičky. V tom spočíva ďalší skvelý rozmer knihy – inšpiruje dievčatá pozorovať a porozumieť originalite svojho prežívania ženskosti a cyklickosti v bezpečnom vzťahu s mamou. Ponúka podnety, ako o tejto téme môžu mama a dcéra komunikovať slovami i dotykmi a tešiť sa zo svojho špeciálneho prepojenia a "ženského parťáctva". Obsah: Po tom, čo skoro trinásťročná Viki zistí, že dostala svoju prvú menštruáciu, začne si postupne do svojho starého denníka zapisovať všetky svoje momentálne i minulé pocity ohľadom toho, čím sa postupne zbavuje ťažoby a zmätku, ktoré na ňu týmto doľahli. No a popri tom si do denníka rovno zaznamenáva aj všetko to, čo jej kedy mama na túto tému povedala a na čo sa jej podarilo rozpamätať. To, čo už zabudla, alebo jej mama nestihla povedať, si našla a do denníka doplnila z encyklopédie o ľudskom tele. Kniha cez Vikine zápisky poskytuje čitateľkám informácie o -Viki, jej mame a ich vzťahu, -Vikinom prežívaní a spôsoboch, akými sa snaží vyrovnať so všetkými negatívnymi pocitmi, ktoré ohľadom toho, čo sa s ňou deje, má, -menštruácii – čo predchádza tej prvej, prečo vôbec dievčatá a ženy menštruujú, ako menštruácia vzniká a koľko trvá, ako často nastáva, čo ju sprevádza, čo všetko obsahuje menštruačná krv, koľko krvi odíde počas jednej menštruácie, kedy vyhľadať odbornú pomoc – čo už nie je v súvislosti s menštruáciou v poriadku, ako riešiť bolestivú menštruáciu, ako sa starať o svoje telo počas menštruácie atď., -fázach cyklu a zmenách, ktoré sa s nimi spájajú. Kniha sa taktiež snaží cez Vikine pocity a potreby odkomunikovať rodičom, ako môžu so svojim dcérami o menštruácii a ženskom cykle hovoriť a na čo všetko majú v súvislosti s tým pamätať, aby tieto ich dcéry mohli každú svoju menštruáciu prežívať dôstojne, v bezpečí a zdraví. Málokedy si totižto dospeláci uvedomujú, že dievčatá, ktoré menštruujú, sú vlastne stále malé deti, a teda že je na nich, aké prostredie im na to vytvoria, či už za pomoci slov, blízkosti a/alebo zabezpečením konkrétnych pomôcok a priestoru, v ktorom sa dané dievčatá bežne nachádzajú. Menštruácia je každomesačná, niekoľkodňová záležitosť, a teda nejde o niečo zanedbateľné. Dospelé ženy majú často čo robiť, aby sa s ňou psychicky i fyzicky vysporiadali, o čo viac malé dievčatá. Preto kniha nepriamo pozýva rodičov, aby tam pre tie svoje dcéry boli, a to tak, ako to ony potrebujú a ako to je potrebné pre ich ochranu, zdravie a pohodlie. Pričom tak majú robiť nielen pred tou prvou menštruáciou či počas nej, ale zakaždým. Kniha nevynecháva ani ťažké témy ako napríklad bolestivá menštruácia či predmenštruačný syndróm. Avšak nevytvára ohľadom toho paniku, nestraší, ale sa snaží dievčatá a ich mamy citlivo pripraviť aj na takéto situácie, aj keď u mnohých (dúfajme) nikdy nenastanú. Kniha prípravu považuje za informovanie s návodom, a preto láskavo a pravdivo otvára aj tieto témy, pričom súčasne ponúka aj riešenia. Kniha stojí na presvedčení, že ticho nevytvára bezpečie, ale len jeho ilúziu či až opak toho. Pokojné, citlivé a bezpečné – aj keď veľmi ťažké – slová sú oveľa lepšie než tiché obavy, domýšľanie si či neskoršie nepríjemné prekvapenia. Viki však nezostáva len pri všetkom tom ťažkom a nepríjemnom. Ako sa postupne vypisuje z celej svojej ťažoby ohľadom toho celého, a teda ako sa postupne upokojuje, v určitom momente si spomenie aj na všetky tie pekné veci, ktoré jej mama o menštruácii a cykle kedy povedala či dokonca napísala. Mama jej dávnejšie spísala Štrnásť ďalších pekných vecí na menštruácii a ženskom cykle, keďže Viki sa jej často pýtala, čo je na tom celom vlastne vôbec dobré, na čo to je, pričom odpoveď, aby si raz mohla mať deti, ju vzhľadom na jej vek a vedomie, že nie u všetkých žien to tak platí, vôbec neuspokojovala. Zároveň sa však Viki o tom nechcela moc baviť, a tak to mama pre ňu celé položila na papier. Viki daný zoznam dokonca aj našla a rovno si ho do denníka prilepila. A tak k životu, zdraviu a budúcnosti (čo nie je vôbec málo) pribudla napríklad tiež sila, tvorivosť, poznanie, spolupatričnosť, kompas, regenerácia a ďalšie peknosti na menštruácii a ženskom cykle. Kniha je rozdelená na dve časti – Vikin denník (od strany číslo 25) a Môj denník (od strany číslo 105). Najskôr si teda svoje myšlienky a pocity ohľadom menštruácie a ženského cyklu do denníka zapísala Viki, no a potom môže tak spraviť aj čitateľka, ak teda bude chcieť, keďže každá sme v tomto iná. Viki pomohlo k tomu, aby sa cítila lepšie, položiť všetko, čo jej behalo hlavou, na papier – do denníka. No niekomu pomáha to vypovedať, nakresliť, vycvičiť, vytancovať, vybehať, vyspievať... Kniha povzbudzuje čitateľky, aby si našli svoj vlastný spôsob zvládania ťažkých chvíľ a aby tak spravili, keď to budú potrebovať. Kniha s čitateľkami po celý čas interaguje a vytvára priestor pre ich myšlienky a pocity už v samotnom Vikinom denníku. Takto sa môžu dievčatá zamyslieť a rovno si aj zapísať niektoré veci priamo do tejto časti. Kniha teda okrem informácii o menštruácii a ženskom cykle poskytuje aj priestor na zamyslenie sa, zaspomínanie, rozhovor, blízkosť, spolupatričnosť a kreativitu. O autorke: Silvia Miškovičová je mama štyroch detí a súčasne právnička venujúca sa problematike domáceho a sexualizovaného násilia. A teda ako taká takmer neustále – doma i v práci – rieši témy ako hranice, dôstojnosť, spravodlivosť, rovnosť, tolerancia, konflikty, komunikácia a pod. Nejedenkrát dokonca v rámci svojej praxe narazila aj na problematiku menštruačnej chudoby a vylúčenia. No a keď toto spojíte s jej láskou ku knihám (detským úplne špeciálne), radosťou z maľovania a reálnymi potrebami jej dospievajúcich dcér, tak nevyhnutne dostanete práve Vikin denník. Táto kniha je jej prvá, a teda ide presne o jednu knihu viac, než si kedy myslela, že napíše. A už vôbec si nemyslela, že napíše detskú knihu, ktorú si navyše aj sama ilustruje, pričom jej témou bude ženský cyklus. Avšak, ako sama hovorí, aj o tomto je život, najmä ten s deťmi, a o tomto je aj ženská tvorivosť. Niektoré ženy prosto tvoria záhrady, matematické rovnice, bežecké rekordy (vlastné i spoločenské), silné tímy či chutné koláče, iné zas príbehy. No a ona patrí medzi tie, ktoré si za svoj nástroj kreativity vybrali štetec a klávesnicu. Veľmi dúfa, že sa kniha bude páčiť. No najviac by sa tešila, keby kniha pomohla čo i len jednému dievčaťu prežívať svoju menštruáciu a cyklus aspoň o kúsok informovanejšie, dôstojnejšie, bezpečnejšie, zdravšie, slobodnejšie...