R. Maritainová (1883–1960), rozená Umancovová, se narodila v ruském
Rostovu na Donu v židovské rodině. Rodiče po deseti letech
emigrovali s dcerami do Paříže, kde se Raissa v době studií na
Sorbonně v roce 1901 potkala se se svým budoucím manželem Jacquesem
Maritainem. Duchovní a myšlenkový vývoj dvojice probíhal v těsném
sepětí, společně opírali své filosofické uvažování o středověkou
filosofii a myšlení H. Bergsona, u něhož studovali. Společně rovněž
konvertovali ke katolictví pod vlivem L. Bloy. Ve svém domě v
Meudonu kolem sebe shromáždili okruh duchovně blízkých přátel z
kulturních, filosofických a církevních kruhů. V roce 1940
emigrovali do Kanady a posléze žili v New Yorku (v roce 1944
Charles de Gaulle jmenoval J. Maritaina velvyslancem ve Vatikánu, v
Římě Maritainovi strávili roky 1945–1948). Tímto obdobím svého
života se zabývá Raissa Maritainová v přítomné knize (původně dva
díly: New York 1941, 1944; poprvé ve Francii v jednom svazku:
1948), považované za její nejvýznamnější dílo. Vzpomíná v něm na
své dětství v Mariupolu, emigraci do Francie, studia, na své
odborné působení, konverzi ke katolictví, na přátele, kteří ji v
životě provázeli, a na společný život s manželem Jacquesem
Maritainem (1882–1973). Kniha přináší zajímavá svědectví o
postavách jako Charles Péguy, Georges Rouault nebo Ernest Psichari,
na duchovní a kulturně-společenskou situaci Francie mezi dvěma
světovými válkami. Autorka vysvětluje též své pojetí některých
filosofů, zvláště H. Bergsona a Tomáše Akvinského. Zvláště se pak
věnuje postavě L. Bloy, kterého oba manželé považovali za svého
duchovního učitele (srov. též výbor ze spisů Léona Bloy Stránky z
díla pořízený J. a R. Maritainovými).
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...