Koncentrační a vyhlazovací tábor Osvětim (Auschwitz) poblíž
stejnojmenného města (Oświęcim, Krakovské vojvodství) byl zřízen za
druhé světové války po německém útoku na Polsko. Výstavbou tábora
byl květnu 1940 pověřen tehdejší obersturmbannführer SS Rudolf Höß,
který mu pak tři a půl roku také velel. Osvětim patřila k největším
vyhlazovacím táborům třetí říše, existovala až do ledna 1945. Höß
byl 2. dubna 1947 polským Nejvyšším lidovým tribunálem odsouzen k
smrti a 16. dubna 1947 v Osvětimi oběšen. Táborový komandant, jehož
kariéra začala roku 1934 v Dachau, přes Sachsenhausen pak
pokračovala do Osvětimi a skončila roku 1945 na ústředí „Inspekce
koncentračních táborů“, podává zprávu o infernu strojově a
„hygienicky“ provozovaného vraždění statisíců lidí, které do
Osvětimi téměř denně přivážely transportní vlaky z celé Evropy. Höß
líčí vznik, organizaci a vývoj koncentračních táborů, ale zejména
svou činnost v Osvětimi. Usiluje při tom o exaktnost a věcnost; v
žádném případě se zde nejeví jako nějaký sadistický katův pacholek,
ale naopak jako člověk, který měl rád pořádek a disciplínu, který
ve volném čase „vnitřně“ miloval zvířata a byl dobrým otcem, ve
službě však jako „řádný“ velitel SS dával vždy najevo horlivost a
slepou ochotu vykonat ke spokojenosti nadřízených i ten
nejnelidštější rozkaz.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...