Skladatel, dirigent a houslista Ondřej Kukal patří k
nejvýznamnějším a také nejvšestrannějším českým hudebním osobnostem
střední generace. Na své nové CD vybral následující skladby.
Dechový kvintet op. 47 „Jednovětý“ je turbulentní čtvrthodinové
dílko, které po zhruba pětiminutovém pomalém úvodu proměňuje a
zrychluje svůj tep. Hudba si doslova vychutnává barevné souzvuky
dechových nástrojů, což se odráží i v sofistikované práci s imitací
a kontrapunktem. Je to skladba, která si žádá špičkové
profesionální interprety. Můžeme slyšet vířivé figurace a běhy.
Dechový kvintet připomíná neustálými proměnami metrického impulzu
vzdáleně Janáčkovy smyčcové kvartety, ovšem Kukalova hudba mluví k
posluchači méně vyhrocenou řečí. Saxofonianna pro smyčcový kvartet
a saxofon zpočátku evokuje gipsy jazz, později se přidává saxofon
se svými článkovitě úsečnými promluvami. Pseudofolklorní aluze se
objevují i ve stylizaci partu smyčců, které obsahují názvuky
improvizovaných pasáží, jež jsou ve skutečnosti přesně vypsané.
Rytmus je často synkopický a posouvá vnímání skladby daleko za
hranice domnělé improvizace. Tubopiccolarium je naprosto odlišná
estetika. Úvodní introdukce ve smyčcích zní bezmála hindemithovsky.
Hutná sazba je vystřídána groteskním dialogem pikoly a tuby, který
přeneseně připomene kreslené animované seriály ze staré doby, kde
se povětšinou honila myš s několikanásobně větším a hloupějším
protivníkem. Zhruba čtvrthodinové Tubopicolarium je snímáno
dynamickou optikou filmového střihu. Veliké stmívání pro baryton a
klavír je cyklus šesti písní na básně Jiřího Ortena. Zde je hudba
naopak gnómicky zhuštěná a mysteriózní. Dotýká se esenciální
podstaty veršů a tragičnosti básníkova údělu. Závěrečnou skladbou
je Balada esspresiva pro violoncello a klavír. I zde můžeme
postřehnout určité tajemství, které z hudby vyzařuje. Nikoli
náhodou se jedná o jedno z prvních děl, které Kukal napsal po svém
pádu do hluboké studny zapomnění. V hudbě Balady se vše naléhavě
táže, doptává a touží vědět. Odpověď ale nepřichází, než ve smyslu
hudby jako takové. Celkový čas 77:01
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...