Vědět viděním (Fotografie jako rozhodnutí)

a nájsť najvýhodnejšiu cenu za celú objednávku
Knihu kúpite v 1 e-shope od 10,44 €

Ak sa vám po kliknutí na tlačidlo "Do obchodu" nezobrazí stránka knihy vo vybranom e-shope, je potrebné vypnúť AdBlock vo vašom prehliadači pre našu stránku. Návod na vypnutie je napríklad na adrese https://www.sme.sk/dok/20466299/ako-vypnut-adblock-na-sme-sk-whitelist.

Vědět viděním (Fotografie jako rozhodnutí) kúpite na Gorila.sk
Gorila.sk
10,44 €
Skladom (dodanie do 14 dní)

Krátky popis
Jak v úvodu svého textu Michal Janata otevřeně přiznává, jeho úvahy vycházejí ze zklamání z četby textů teoretiků fotografie. Zdá se mu, že například na rozdíl od literární vědy není teorie fotografie dostatečně propracovaná, protože jí v první řadě chybí promyšlená ontologie fotografického obrazu. Janata se ve svém textu nepokusil tento nedostatek odstranit a namísto toho se rozhodl zaměřit na interpretaci některých aspektů fotografie, především těch, které jsou nedostatečně reflektované.Úvahy Michala Janaty vycházejí z předpokladu, že fotografie navzdory tomu, že je považovaná za spolehlivého svědka, za dokument nějaké události anebo stavu věcí, přeci jen osciluje mezi tím, co odhaluje a tím, co zakrývá nebo jednoduše neumožňuje vidět.Michal Janata se v souvislosti s fotografií věnuje i času, specifice žánrů ve fotografii, vztahu fotografie k paměti či kolektivní paměti, zamýšlí se nad ohniskem, vztahem vidění a poznání atd. Myslím si, že výběr aspektů, kterým věnuje svou pozornost, je funkční, umožní chápat fotografii jako složitý fenomén, který je možné popisovat z různých zorných úhlů.Znechucení autora textu z četby světově uznávaných teoretiků fotografie se projevuje i v tom, že svoje úvahy víc opírá o názory filozofů, překvapivě až antických. Nevidím v tom problém, právě naopak, využití klasických a současných filozofických textů při interpretaci fenoménu fotografie považuji za produktivní, protože ho umožňuje vidět v docela jiném světle, než v jakém jsme ho viděli dosud.V textu Michala Janaty mě zaujala ještě jedna věc, a to je využívání osobního tónu. Například tímto tónem hovoří o svatební fotografii svých rodičů anebo o sugesci, kterou v něm vyvolala nějaká konkrétní fotografie. Tento osobní tón činí text čtivější i proto, že autor ho nezneužívá. Text Michala Janaty Vědět viděním. Fotografie jako rozhodnutí je text, který rozhodně může být dobrým příspěvkem k myšlení o fotografii.prof. PhDr. Peter Michalovič, PhD.
Výber kníh autora Michal Janata

Zobraziť všetky knihy autora Michal Janata
Výber kníh vydavateľa Archa

Zobraziť všetky knihy vydavateľa Archa
Naše tipy


Húrinove deti
Zem ľudí obletela senzačná správa z ríše fantázie: Na svete je nová Tolkienova kniha! Prichádza legenda z Dávnoveku, odohrávajúca sa tisícky rokov pred udalosťami, ktoré sa opisujú v Pánovi Prsteňov. Húrinove deti sú jedným z troch „veľkých príbehov“ na ktorých Tolkien pracoval počas svojho celého života. Nikdy však nepredpokladal, že by toto dielo mohol dokončiť. Vďaka jeho synovi Christopherovi, ktorý spracoval mnoho konceptov a náčrtov, uzrel tento veľkolepý príbeh svetlo sveta. Kniha Húrinove deti je príťažlivo vyrozprávaný príbeh s mnohými dejovými zvratmi. Vystupujú v ňom elfovia, trpaslíci, božské sily, a aj celý rad nepriateľov, známych už z Pána Prsteňov. Húrin, pán z Dor-lóminu, vzdoruje Morgothovi, ktorý predstavuje zlo. Ten ho zajme a uvalí kliatbu naňho aj na jeho rodinu, na jeho syna Túrina a dcéru Niënor. Túrin je odvážny muž, ktorý sa vyznamenáva v bojoch proti Morgothovým spojencom, ale kliatba poznačí jeho osud. Vypočujte si u nás ukážku z ríše fantázie v podaní Róberta Rotha: Tolkienov syn Christopher bol už pred 50 rokmi tvorcom dôležitých máp, neodmysliteľnej súčasti Pána Prsteňov. Pri Húrinových deťoch to bol práve on, kto sa postaral o vytvorenie detailných máp. Alan Lee, ilustrátor Hobita a Pána prsteňov, a tiež držiteľ Oscara za dizajn vo filmovej trilógii Pán Prsteňov, bol poverený navrhnúť a vytvoriť prebal na Húrinove deti a farebné ilustrácie v knihe. Z tvorby J.R.R. Tolkiena postupne vyšlo viacero titulov, ktoré sú samostatné a nie je nutné čítať ich po poradí, okrem titulu Hobit, na ktorý nadväzuje trilógia Pán prsteňov: 1. The Hobbit (originál vyšiel v roku 1937; v slovenčine Hobit) 2. The Lord of the Rings (originál vyšiel v roku 1954 – 55; v slovenčine Pán prsteňov) 3.The Silmarillion (originál vyšiel z pozostalosti v roku 1977; v slovenčine Silmarillion) 4. The History of Middle-earth (doslova „História Stredozeme“) alebo Unfinished Tales (doslova Nedokončené príbehy) ( originál vyšiel z pozostalosti) 5. The Children Of Húrin (originál vyšiel z pozostalosti v roku 2007; v slovenčine Húrinove deti)