Kniha Johna Hedleyho Brooka uvádza čitateľa do kontextu jedného z
najzaujímavejších a stále aktuálnych problémov vo vývoji moderného
sveta – vzťahu medzi vedeckým myslením a náboženskou vierou - a
zároveň je čitateľovým kritickým sprievodcom v tejto oblasti. Je
všeobecne známe, že západné spoločnosti prežívali obdobia krízy,
keď nové vedecké poznatky ohrozovali tradičnú autoritu cirkvi.
Dvomi najznámejšími príkladmi sú súd s Galileim v roku 1633 a
rozruch, ktorý v roku 1859 spôsobilo vydanie Darwinovej knihy Pôvod
druhov. Brooke sa na tieto a podobné udalosti díva sviežim
pohľadom, vychádzajúc z najnovších poznatkov dejín vedy, pričom
ukazuje, že vzájomný vzťah medzi vedou a náboženstvom mal pre
obidve oblasti zásadný význam a že rozmanitosť jeho podôb nám
nedovoľuje formulovať nijaké jednoduché zovšeobecnenia. Kniha je
pozoruhodná tým, že Brooke sa vyhýba všeobecným tézam o „konflikte“
či „súlade“, ktoré tak často slúžili záujmom istých zoskupení. Jeho
cieľom je ukázať diferencovanosť, zložitosť a rozmanitosť
vzájomného ovplyvňovania vedy a náboženstva v minulosti i v 20.
storočí. Vedu a náboženstvo nemožno chápať ako samostatné, prísne
vymedzené entity. Vyžadujú si historický prístup so zmyslom pre
posúvanie hraníc, ako aj ochotu uvažovať o kontextoch, v rámci
ktorých niektoré konkrétne formy „vedy“ možno využiť aj na
náboženské, aj na nenáboženské ciele. Kniha nepredpokladá u
čitateľa odbornú prípravu, no napriek tomu mu ponúka rozsiahlu
analýzu obdobia od Kopernikovho objavu až po oplodňovanie v
skúmavke.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...