Ustavičně se proměňující povaha myšlení Friedricha Nietzscheho
znemožňuje nalézt jeho jednotící prvek. Jedním z nich by mohlo být
sledování myšlenky věčného návratu téhož, která se však objevuje v
Nietzscheho díle až od druhé poloviny roku 1881, veřejně pak
dokonce až od roku 1882, a proto nemůže platit za svorník celé jeho
tvorby. Předložený pokus o interpretaci této - podle Nietzscheho
slov - "nejtěžší myšlenky" či "myšlenky myšlenek" však není pouze
historickým komentářem konkrétních pasáží z Nietzschova díla
(nepublikované zápisy z pozůstalosti z roku 1881, spis Radostná
věda z roku 1882, třetí díl knihy Tak pravil Zarathustra z roku
1884, sporadicky i zápisy z pozůstalosti z let 1885-1888), nýbrž
vpravdě filosofickou interpretací nesenou jasnou tezí, že v základu
lidské existence spočívá strach, se kterým se filosofie - primárně
v podobě tzv. první filosofie neboli metafysiky - vyrovnává.
Pokoušíme se tak demonstrovat interpretační tvrzení, že Nietzschova
myšlenka věčného návratu téhož představuje jednu z podob
vyrovnávání se s bazálním lidským strachem, a proto je též jednou
ze základních pozic v rámci západní metafysiky, která je - vedle,
či na rozdíl od umění, (přírodo)vědy, politiky, zábavy atd. -
jedním ze specificky lidských způsobů, jak se vyrovnávat se
strachem a být vpravdě svobodný.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Věčný návrat téhož je 17,30 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...