Večiereň modlitba Cirkvi Cirkev nám ponúka pestrosť svojich
modlitieb a je to pre náš duchovný osoh. K základným liturgickým
modlitbám východnej cirkvi patrí aj večiereň a utiereň. Večiereň je
večernou modlitbou cirkvi byzantského obradu. Je to jej verejný
spoločný kult Bohu celej Cirkvi. Kresťanská liturgia je oslavou
milosti a spásy, ktorú sme dostali v Ježišovi Kristovi. Večiereň je
súčasťou časoslova dennej modlitby Cirkvi Táto modlitba nie je
určená len pre kňazov a mníchov, ale rovnako pre všetkých
veriacich. Hodnota liturgickej modlitby je vždy vyššia než hodnota
súkromnej modlitby, pretože na tejto modlitbe má účasť celá Cirkev.
Pri modlitbe večierne sa vytvára spoločenstvo s celou Cirkvou
osobitným spôsobom. Liturgia formuje aj našu osobnú modlitbu,
vychováva nás v modlitbe. Pomáha nám napĺňať Pánov príkaz stále sa
modliť a neochabovať (porov. Lk 18,1). V liturgickom vnímaní sa deň
začína večerom, večiereň by sa mala správne začínať pri západe
slnka. Večiereň sa delí na veľkú, každodennú a malú. Večiereň sa
niekedy spája s liturgiou sv. Bažila Veľkého alebo s utierňou.
Najlepší spôsob, ako spoznať a pochopiť večiereň, je pravidelne sa
ju modliť. Večierňou sa teda začína liturgický deň. Preto jej prvým
motívom je začiatok sveta a človeka. Je chválou krásneho Božieho
diela stvorenia, ktorým sa začali naše dejiny. Úvodný 103. žalm je
oslavou Boha Stvoriteľa, ktorý tak nádherne a úžasne stvoril všetko
vrchy, lesy, zvieratá, vesmírne telesá i človeka. Ospevuje stav
ešte pred prvým hriechom a porušením rajskej harmónie. Po veľkej
(mir-nej) ekténii, nádherných prosbách, ktoré nezabúdajú na nikoho
a na nič, nasleduje cyklické čítanie žalmov tzv. katizma. Potom
spievame verše žalmu 140 Pane, ja volám k tebe: a Moja modlitba
nech sa vznáša: Je to úpenlivé volanie človeka, ktorý zhrešil a bol
vyhnaný z raja. Potom sa spievajú stichiry alebo slohy krátke
oslavné, kajúce, prosebné a ďakovné spevy o sviatku alebo svätcovi
daného dňa. Stichiry sa spievajú pomedzi verše určených žalmov
(141,129 a 116).
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...