Ebben az albumban a Kárpát-medence 150 jelentősebb várát,
várkastélyát és erődtemplomát mutatjuk be. Többségük tanúja volt a
történelmi Magyarország zivataros időszakainak, de vannak köztük
olyanok is, amelyek soha nem láttak harcokat – így vagy úgy mindnek
egyedi sors jutott. Közös bennük, hogy szükség esetén védhetővé
váltak az ellenség támadásaitól, a rablótámadásoktól, vagy a
megsarcolt jobbágyok dühétől. A Kárpát-medencei várépítészet
évezredes múltra tekint vissza. A történelmi Magyarország
vármegyéit az állam megszervezésekor általában egy-egy fontosabb,
tekintélyesebb vár körül alakították ki. A földvárakat és
palánkvárakat a XI–XII. században kővárak váltották fel, ekkoriban
emelték az esztergomi várat és a budai királyi várat. A tatárjárás
tanulságait levonva IV. Béla felismerte, hogy eredményesen csak a
mocsarak által védett, vagy a magas hegycsúcsra épített erősségek
tudnak ellenállni a támadásoknak. Ekkor építtette többek között
Visegrádot. Ezzel egy időben sok királyi birtokot adományozott
nemeseinek azzal a feltétellel, hogy emeljenek várakat a jól
védhető helyeken. A Kárpát-medencei várrendszer a XIII. század
végére szinte teljesen kiépült. Az Oszmán Birodalom előretörése
idején nemcsak a meglévő várakat erősítették meg, hanem Zsigmond
királynak köszönhetően a jelentéktelenebb várak átépítésével új
végvárrendszer is kiépült a déli végeken. Ugyanekkor az addig
védtelen udvarházakat, püspöki székhelyeket és templomokat is sorra
kőfallal kerítették. A történelemből tudjuk, hogy végül mégis sok
várunk esett a török áldozatául. Később Rákóczi katonái is
semmisítettek meg erősségeket, megannyit pedig az Osztrák
Haditanács parancsára robbantottak fel. A háborúk elmúltával sok
vár építőanyagát a lakosság saját gyarapodására használta fel.
Napjainkra a Kárpát-medencében egyre több várromot, várkastélyt és
erődtemplomot újítanak meg és tesznek látogathatóvá. Az erősségek a
Kárpát-medence kulturális örökségének részei, nagyszerű kirándulási
célpontok, ahol sokat tanulhatunk múltunkról és jelenünkről is.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Várak és erődtemplomok a Kárpát-medencében - Ágnes Fucskár,Fucskár József Attila je 20,84 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...