Příběh hraničářské rodiny kvakerů z Pensylvánie 18. století. Čtenář
proniká se svými hrdiny, včetně čtrnáctiletého Benjamina Gilberta,
do drsné divočiny indiánského teritoria, kde se musí přizpůsobit
potřebám, tradicím a zvykům kmene Seneků. Jejich typ civilizace je
sice jiný, ale není prost lidských hodnot a citů jako je
statečnost, vytrvalost, přátelství či láska. Kromě dobrodružství je
kniha plná i zasvěcených etnografických informací a poznámkového
aparátu. Sága rodiny Gilbertů, kvakerů z Pensylvánie, kteří byli
uneseni komandem Irokézů do lesů jižně jezera Ontario. Stalo se po
roce 1780, rok poté, co na Washingtonův rozkaz zničila vojska
generála Sullivana jejich zemi. Kniha – historická povídka –
popisuje život zajatců ve vesnicích kmene Seneků na řece Genese a u
Erijského jezera, kteří se postupně přes britskou pevnost Niagaru
dostávají zpět do civilizace. Mladému Benjaminu Gilbertovi se však
mezi indiány zalíbí, neboť jeho otčímem se stane významný náčelník.
Ben odchází dál na západ s tlupou Caughnawagů a v bájné vlasti již
vymřelého kmene Attawandaronů prožívá svá dobrodružství. Tady se
také seznamuje s krásnou Huronkou, která mu nezůstane lhostejná.
Autor volně sleduje skutečné příběhy hraničářů nedlouho po
vítězství amerických kolonií a seznamuje čtenáře s řadou
zapomenutých osobností a historických událostí, jakou bylo
například i vyvraždění Gnadenhűttenu, delawarské vesnice moravských
bratří, vojskem plukovníka Williama Crawforda a jeho spravedlivý
tragický skon u řeky Sandusky. V dramatickém vyústění příběhu
bílého Seneky nalezne čtenář nakonec i odpověď na otázku, zda se
Ben Gilbert vrátí do světa bílých lidí. Svůj text, který před lety
vycházel na pokračování v časopise Wampun Neskenonu, zhodnotil
autor o poznatky z etnografie irokézských indiánů východních lesů a
jezer, málo známých čtenářům knih Jamese Fenimora Coopera.
Publikaci doplňují mapky a kresby malíře Jana Hory.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...